Zmena ročných období (pokročilý)

Zmena ročných období (pokročilý)

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, preto sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol sklonu a intenzita slnečných lúčov.

Geografia

Kľúčové slová

Zmena ročných období, sezóna, sezón, jar, Leto, Jeseň, Zima, rovnodennosť, zimný slnovrat, letný slnovrat, slnovrat, Axiálne naklonenie, uhol náklonu, rotácia okolo svojej osi, obehový systém, vyvrcholenie, Zem, Slnko, slnečné svetlo, rok, Kalendár, Obratník Raka, Obratník Kozorožca, mesiac, mesiace, Rotácia, Rovník, polárny kruh, príroda, astronómia, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

Obeh Zeme

Ročné obdobia sa striedajú kvôli tomu, že naša Zem s naklonenou osou obieha okolo Slnka. Počas roka sa uhol sklonu slnečných lúčov na zemský povrch sústavne mení na rôznych miestach Zeme, a preto ich zohrieva v rôznej miere. Slnečné lúče na poludnie dopadajú kolmo na povrch iba medzi obratníkmi, za nimi to nie je možné.

Sklon osi rotácie našej Zeme zapríčiňuje, že najväčší možný uhol sklonu slnečných lúčov, t.j. 90° sa nie vždy nachádza pri rovníku, ale sa posúva medzi 23,5° severnej a južnej zemepisnej šírky. Tieto dve rovnobežky zasiahne raz za rok, počas letného a zimného slnovratu, cez územie nachádzajúce sa medzi nimi však prechádza dvakrát do roka. Z tohto dôvodu sa stali tieto rovnobežky významnými a boli pomenované ako obratník Raka a Kozorožca. Nakoľko slnečné lúče dopadajú kolmo na Zem iba medzi obratníkmi, táto oblasť je vystavená najväčšiemu množstvu tepla, čiže je najteplejšia.

Sklon osi rotácie našej Zeme zapríčiňuje aj to, že za 66,5° severnej a južnej zemepisnej šírky raz za rok aspoň jeden deň slnko nevychádza, respektíve nezapadá. Tieto dve významné rovnobežky sa nazývajú severným a južným polárnym kruhom. Oblasti ohraničené polárnymi kruhmi sú najchladnejšie, lebo tu je uhol sklonu slnečných lúčov najmenší, navyše na polárnych kruhoch počas jedného dňa a na póloch počas polovice roka panuje úplná tma.
Medzi obratníkmi a polárnymi kruhmi je uhol sklonu slnečných lúčov menší než 90°, ale slnko vychádza a zapadá každý deň. Tieto oblasti sú vystavené menšiemu množstvu tepla, ako územie medzi obratníkmi, ale väčšiemu, ako zóny nachádzajúce sa za polárnymi kruhmi.

Počas rovnodennosti Slnko všade na Zemi vychádza presne na východe a zapadá na západe, Slnko sa drží rovnako dlho nad horizontom ako pod ním, a preto sú dni a noci rovnako dlhé. Vtedy zenit Slnka je kolmý na rovník.
Zenit Slnka je kolmý na obratníky iba jeden deň v roku, to sa nazýva slnovratom. Obratníky následne "obrátia" Slnko, na oblohe prechádza čoraz nižšie a "otáča sa späť" k rovníku. Naša Zem obehne Slnko za jeden rok, preto sa ročné obdobia každý rok striedajú rovnakom poradí.

Definície pojmov:

Rovnodennosť: Tie dva dni v roku, kedy je na oboch pologuliach Zeme deň rovnako dlhý ako noc. Vtedy je zenit Slnka kolmý na rovník. Jarná rovnodennosť je 21. marca, vtedy sa začína astronomická jar na severnej pologuli. Jesenná rovnodennosť je 23. septembra, vtedy sa začína astronomická jeseň na severnej pologuli.
Slnovrat: ten dátum, kedy zenit Slnka je na obratníkoch najvyššie a najnižšie nad horizontom. Zenit Slnka je 22. júna kolmý na obratník Raka, vtedy sa začína astronomické leto na severnej pologuli (a astronomická zima na južnej pologuli). Zenit Slnka je 22. decembra kolmý na obratník Kozorožca, vtedy sa začína astronomické leto na južnej pologuli (a astronomická zima na severnej pologuli).
Kulminačná výška: Najvyšší bod, ktorý dosiahne Slnko na oblohe počas svojho zdanlivého denného pohybu po danom poludníku. Mení sa podľa ročných období, v zime je najnižšia a v lete najvyššia.

Jar

Na severnej pologuli astronomická jar začína 21. marca a trvá do 21. júna. 21. marca slnečné lúče dopadajú na rovník v 90 stupňovom uhle. Ako však ubiehajú jednotlivé dni, slnečné lúče dopadajú kolmo čoraz severnejšie a posledný jarný deň na obratník Raka. Celá severná pologuľa sa čoraz viac otepľuje, zatiaľ čo uhol sklonu slnečných lúčov na južnej pologuli klesá, kvôli čomu sa táto pologuľa ochladzuje.

Leto

22. júna na severnej pologuli začína astronomické leto, kým na južnej pologuli nastupuje zima. V ten deň je zenit Slnka kolmý na obratník Raka, ale na obratník Kozorožca dopadá v malom uhle sklonu. Potom, ako plynie čas, kolmý zenit Slnka sa čoraz viac vzďaľuje od obratníka Raka a postupne sa dostáva k rovníku. V lete sa severná pologuľa otepľuje oveľa intenzívnejšie ako južná pologuľa, ale ako plynú jednotlivé týždne, všetko sa posúva smerom na juh. Leto trvá do 23. septembra.

Jeseň

23. septembra sa Slnko znova dostane k rovníku, jeho zenit je kolmý na rovník. Jeho uhol sklonu na severnej pologuli je čoraz menší, a tak sa intenzita otepľovania každým dňom znižuje až do 22. decembra. Na južnej pologuli sa deje všetko práve naopak, je tam čoraz teplejšie.

Zima

22. decembra je zenit Slnka kolmý na obratník Kozorožca. Vtedy sa na južnej pologuli začína astronomické leto a na severnej pologuli zima. Plynutím času sa kolmý zenit Slnka čoraz viac vzďaľuje od obratníka Kozorožca a postupne sa dostáva späť k rovníku. V zime je na južnej pologuli oveľa výraznejšie oteplenie v porovnaní so severnou pologuľou, ale ako plynú jednotlivé týždne, všetko sa posúva smerom na sever. Na južnej pologuli astronomické leto, kým na severnej pologuli astronomická zima trvá od 23. decembra do 21. marca.

Dôležité dni

Animácia

Rozprávanie

Priemerná teplota na danom mieste na Zemi nie je stála počas celého roka. To súvisí so zmenou ročných období, ktorá je výsledkom troch faktorov: obeh Zeme okolo Slnka, guľatý tvar Zeme, sklon osi rotácie.
Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe a obehne ho za jeden rok. Nakoľko Zem má guľatý tvar, slnečné lúče dopadajú na ňu v rozdielnych uhloch sklonu.
Od rovníka smerom k pólom je uhol sklonu slnečných lúčov je čoraz menší: na rovníku predstavuje maximum 90°, t.j. pravý uhol, kým na póloch to môže byť aj 0°. Čím je uhol sklonu slnečných lúčov väčší, tým intenzívnejšie zohrievajú povrch a vzduch. Smerom k pólom teda miera otepľovania postupne klesá a tým pádom aj teplota.
Avšak iba samotný obeh Zeme okolo Slnka a jej tvar nezdôvodňujú zmenu ročných období. Podieľa sa na tom aj sklon osi rotácie Zeme. Ak by os rotácie Zeme bola kolmá na rovinu jej obežnej dráhy, v istom bode rovnobežky by dopadajúca slnečná energia bola stála počas celého roka.
V skutočnosti v decembri na území medzi severným polárnym kruhom a obratníkom Raka, respektíve v júni na území medzi južným polárnym kruhom a obratníkom Kozorožca je uhol sklonu slnečných lúčov malý, takže množstvo dopadajúcej slnečnej energie je malé. Toto ročné obdobie je zima.
V júni na území medzi severným polárnym kruhom a obratníkom Raka, respektíve v decembri na území medzi južným polárnym kruhom a obratníkom Kozorožca uhol sklonu slnečných lúčov sa približuje k pravému uhlu. Tým pádom množstvo dopadajúcej slnečnej energie je veľké. Toto ročné obdobie je leto.
Medzi obratníkmi a za polárnymi kruhmi je uhol sklonu slnečných lúčov relatívne stály, preto sa tam počas roka nevyskytujú výrazné zmeny teplôt.

Súvisiace extra

Tiene

Zmena svetelných podmienok počas jednotlivých ročných období. Meranie výšky pomocou tieňa.

Časové pásma

Zem je rozdelená do 24 časových pásiem. Časové pásmo je tá časť Zeme, ktorá používa rovnaký štandardný čas.

Dub letný

Na príklade duba nám animácia predstaví ako sa stromy menia v priebehu ročných období.

Geografický súradnicový systém

Geografický súradnicový systém umožňuje každé miesto na Zemi presne špecifikovať.

Jabloň

Jablko je celosvetovo jedným z najobľúbenejších ovocí.

Koľko je hodín?

Prostredníctvom tejto hry si precvičíme používanie mechanických a digitálnych hodín.

Meranie času

Prvé kalendáre a nástroje na meranie času už boli používané aj v civilizáciách starovekého Východu.

Pagaštan konský

Táto animácia zobrazuje ako sa strom gaštanu mení v priebehu ročných období.

Podnebné pásma

Zem je rozdelená na geografické, podnebné a vegetačné pásma.

Putovanie Slnka po významných rovnobežkách Zeme

Zdanlivý pohyb Slnka je výsledkom rotácie Zeme okolo vlastnej osi.

Skleníkový efekt

Ľudská činnosť zvyšuje skleníkový efekt a vedie ku globálnemu otepľovaniu.

Zaľadnenie

Posledná doba ľadová sa skončila približne pred 13 tisíc rokmi.

Zaujímavé fakty z geografie - Fyzická geografia

V rámci fyzickej geografie sa stretnete s mnohými zaujímavými skutočnosťami.

Vegetačné stupne lesov

Stupne rôznych typov lesov sa môžu líšiť.

Vznik Zeme a Mesiaca

Táto animácia nám predstaví ako vznikli planéty Mesiac a Zem

Zmena ročných období (základný)

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, preto sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol sklonu a intenzita slnečných lúčov.

Added to your cart.