Zemetrasenie

Zemetrasenie

Zemetrasenie je jedným z najničivejších prírodných javov Zeme.

Geografia

Kľúčové slová

zemetrasenie, dosková tektonika, seismograf, epicentrum, hypocentra, zemská kôra, tektonická doska, zemetrasenie odolná konštrukcia, Sopečná činnosť, vlna, Cunami, fyzickej geografie, zemepis

Súvisiace extra

Otázky

  • V ktorej časti našej Zeme sa zemetrasenia vyskytujú najčastejšie?
  • Pozdĺž akých okrajov vznikajú najsilnejšie zemetrasenia?
  • Čo neplatí pre zemetrasenia?
  • Hĺbka hypocentra v prípade zemetrasení s plytkým ohniskom predstavuje menej ako...
  • Čo nazývame epicentrom zemetrasenia?
  • Čo nazývame hypocentrom zemetrasenia?
  • Čo nazývame hĺbkou ohniska zemetrasenia?
  • V akej podobe sa šíri energia uvoľnená počas zemetrasenia?
  • Ktorá vlna nie je priestorová?
  • Ktorá vlna nie je povrchová?
  • Čo je seizmograf?
  • Ktoré z nasledujúcich kritérií nie je dôležité v prípade budov odolných voči zemetraseniu?
  • Vďaka ktorému stavebnému materiálu je budova odolnejšia voči zemetraseniu?
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nIba menší počet zemetrasení vzniká pozdĺž okrajov platní.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPozdĺž divergentných okrajov sa častejšie vyskytujú zemetrasenia s plytším ohniskom.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nZ predbežného otrasu možno vyvodiť intenzitu hlavného otrasu.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPrístroje zaznamenajú najprv vlny P.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nNajväčšie ničenie na zemskom povrchu spôsobujú priestorové vlny.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nRichterova škála je založená na prístrojových meraniach.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nMercalliho stupnica ukazuje, nakoľko bolo dané zemetrasenie ničivé.

Scénky

Zemetrasenia a platňová tektonika

Zemetrasenie je krátkodobý pružný pohyb zemskej kôry.

Rozlišujeme zemetrasenie exogénne, t.j. objavujúce sa na zemskom povrchu, ktoré je spôsobené napr. zosuvom hory a endogénne, t.j. vznikajúce pod povrchom.
Väčšia časť zemetrasení sa objavuje na okraji panvy Tichého oceána. Seizmicky aktívnou oblasťou je aj pásmo nachádzajúce sa medzi Stredozemným morom a indonézskym súostrovím a pozdĺž línie oceánskych chrbtov. Podobne ako sopky, ani zemetrasenia nie sú rozptýlené náhodne na našej Zemi.

Zemetrasenia sú najčastejšie tektonického pôvodu, čiže sú spôsobené pohybom pozdĺž hraníc tektonických platní.

Väčšie zemetrasenia v posledných 30 rokoch

Podľa hĺbky hypocentra rozlišujeme zemetrasenia s plytkým, stredne hlbokým a hlbokým ohniskom. Hĺbka hypocentra v prípade zemetrasení s plytkým ohniskom predstavuje menej ako 70 km, v prípade zemetrasení so stredne hlbokým ohniskom 70-300 km, v prípade zemetrasení s hlbokým ohniskom viac ako 300 km.
V prípade divergentných okrajov, čiže pozdĺž oceánskych chrbtov sú častejšie slabšie zemetrasenia s plytkým ohniskom. Pri konvergentných okrajoch sa vyskytujú zemetrasenia s plytkým, stredne hlbokým ohniskom, ktoré sú silnejšie a takisto s hlbokým ohniskom, ktoré sú slabšie. Najsilnejšie zemetrasenia vznikajú pri zrážke dvoch tektonických platní. Ak zemetrasenia vzniknú v mori, môžu spôsobiť aj obrovské ničivé vlny, tzv. cunami.

Zemetrasenie zvyčajne pozostáva z viacerých vĺn. Najviac energie sa uvoľní počas hlavného otrasu, ktorému môžu predchádzať menšie predbežné otrasy, o ktorých sa v čase spozorovania ešte nevie, že boli predbežnými otrasmi, ktoré budú nasledované hlavným otrasom. Po hlavnom otrase sa väčšinou vyskytuje viacero následných otrasov, ktorých intenzita postupne klesá.

Ako vznikajú zemetrasenia

Tektonické zemetrasenia vznikajú tam, kde napätie nahromadené v tektonických platniach, ktoré do seba narazili, presiahne deformovaciu schopnosť a pružnosť hornín. Napätie sa uvoľní náhle, ako keď sa zrazu zlomí palica a šíri sa ďalej v podobe vĺn vo všetkých smeroch.

Miesto vzniku zemetrasenia, kde dochádza k k trvalej deformácii, nazývame ohniskom alebo hypocentrom. Bod na zemskom povrchu, ktorý sa nachádza najbližšie k hypocentru, je epicentrom. Tu je sila zemetrasenia a miera ničenia najväčšia. Vzdialenosť medzi hypocentrom a epicentrom udáva hĺbku ohniska zemetrasenia.

Seizmické vlny

Energia uvoľnená v ohnisku sa ďalej šíri v podobe vĺn. Nakoľko tieto vlny prechádzajú vnútornými vrstvami Zeme a v priestore sa šíria všetkými smermi, nazývame ich priestorovými vlnami. Poznáme dva typy priestorových vĺn: pozdĺžne a priečne vlny. Pomenované boli podľa smeru pohybu častíc.
Cesta pozdĺžnych vĺn je charakterizovaná striedaním zhustených a riedkych oblastí. Existujú dva druhy priečnych vĺn: v prípade prvého sa častice pohybujú pozdĺž vodorovnej a v prípade druhého pozdĺž zvislej roviny, kolmo na smer pohybu vlny.
Rýchlosť pozdĺžnych vĺn je väčšia, preto ich prístroje zachytia ako prvé. Z toho je odvodené pomenovanie vlny P, t.j. primárne vlny, kým priečne vlny sa nazývajú vlnami S, t.j. sekundárnymi vlnami.

Povrchové vlny sú vlny šíriace sa na povrchu a sú výsledkom interferencie Vĺn P a S. Vlny R, t.j. Rayleighove vlny vznikajú prostredníctvom interferencie P a zvislých S vĺn, kým vlny L, teda Loveove vlny vznikajú pri interferencii P a vodorovných S vĺn. Boli pomenované po osobách, ktoré ich opísali ako prvé. Rýchlosť povrchových vĺn je menšia, ale ich amplitúda je väčšia, ako v prípade priestorových vĺn; oni spôsobujú najväčšie škody pri zemetrasení.

Meranie zemetrasenia

Na Zemi vzniká denne niekoľko tisíc zemetrasení. Väčšina z nich je taká slabá, že ich evidujú iba prístroje. Tieto prístroje sa nazývajú seizmografmi a zaznamenávajú pohyb zeme spôsobený vlnami vznikajúcimi počas zemetrasenia. Seizmograf pozostáva z podstavy pripevnenej k zemi, zvitku papiera točiaceho sa na valcoch pripevnených k podstave a pera pripojeného k rámu pomocou pružiny.
Pri zemetrasení sa valec pohybuje spolu so Zemou, pero kvôli svojej inertnosti zostáva na mieste a na papierovom zvitku nachádzajúcom sa na valci zaznamenáva pohyb zeme. Každá seizmická stanica má aspoň tri seizmografy, ktoré zaznamenávajú vibrácie v troch smeroch: dva vodorovne, v severojužnom a východozápadnom smere a jeden zvisle.

Vzdialenosť epicentra sa vypočíta na základe časového rozdielu, kedy dorazili vlny P a S. Keď je známa vzdialenosť, nakreslí sa kruh okolo seizmického centra. Presné miesto epicentra určia na základe údajov troch staníc, nakoľko priesečník troch kružníc spoľahlivo určí miesto epicentra.

Mercalliho stupnica klasifikuje zemetrasenia podľa ich intenzity. Táto 12-stupňová škála ukazuje, nakoľko bolo dané zemetrasenie ničivé v danej oblasti. Nie je založená na prístrojových meraniach, ale na pozorovaných faktoch. Jej výhodou je, že pomocou nej možno klasifikovať aj zemetrasenia, ktoré sa odohrali pred niekoľkými storočiami. Medzi intenzitou zemetrasenia a mierou pustošenia neexistuje však priama úmernosť. Miera pustošenia závisí aj od typu hornín, hustoty obyvateľstva a stavebných metód.

Richterova škála je založená na prístrojových meraniach. Indikuje energiu uvoľnenú počas zemetrasenia, tzv. magnitúdo namerané seizmometrom. Každý ďalší stupeň Richterovej škály predstavuje 32-krát väčšiu energiu v porovnaní s predošlým stupňom. Hodnoty nezávisia od toho, aký vplyv má vzniknuté zemetrasenie na povrchu.

Ochrana budov proti zemetraseniam

Dnes už poznáme zóny ohrozované zemetrasením a jednotlivé druhy zemetrasení, ale nevieme predpovedať presný čas a silu zemetrasenia na danom mieste. Z tohto dôvodu v oblastiach ohrozovaných zemetrasením je najúčinnejšou ochranou používanie stavebných technológií odolných voči zemetraseniu. Z hľadiska odolnosti voči zemetraseniu je dôležitý architektonický dizajn, vystuženie, stavebný materiál a konštrukcie na tlmenie výkyvov.

Stavby odolné voči zemetraseniu majú jednoduchý pôdorys, nižšie umiestnené ťažisko a menšie okná. Dôležité sú pevné stropy a osobitné výstuže. Z hľadiska stavebného materiálu voči zemetraseniu sú odolnejšie stavby s ľahkou konštrukciou z ocele a dreva, lebo tento materiál je pružný. Systém na tlmenie výkyvov nachádzajúci sa medzi stavbou a základmi a vyvažovacie závažie na tlmenie výkyvov umožňuje odolnosť voči zemetraseniu v prípade vyšších budov.

Rozprávanie

Zemetrasenie je krátkodobý pružný pohyb zemskej kôry. Zemetrasenia sú najčastejšie tektonického pôvodu, čiže sú spôsobené pohybom pozdĺž hraníc tektonických platní. Najsilnejšie zemetrasenia vznikajú pri zrážke dvoch tektonických platní.

Tektonické zemetrasenia vznikajú tam, kde napätie nahromadené v tektonických platniach, ktoré do seba narazili, presiahne deformovaciu schopnosť a pružnosť hornín. Napätie sa uvoľní náhle, ako keď sa zrazu zlomí palica a šíri sa ďalej v podobe vĺn vo všetkých smeroch.

Miesto vzniku zemetrasenia, kde dochádza k k trvalej deformácii, nazývame ohniskom alebo hypocentrom. Bod na zemskom povrchu, ktorý sa nachádza najbližšie k hypocentru, je epicentrom. Tu je sila zemetrasenia a miera ničenia najväčšia. Vzdialenosť medzi hypocentrom a epicentrom udáva hĺbku ohniska zemetrasenia.

Energia uvoľnená v ohnisku sa ďalej šíri v podobe vĺn. Nakoľko tieto vlny prechádzajú vnútornými vrstvami Zeme a v priestore sa šíria všetkými smermi, nazývame ich priestorovými vlnami.

Poznáme dva typy priestorových vĺn: pozdĺžne a priečne vlny. Pomenované boli podľa smeru pohybu častíc.

Rýchlosť pozdĺžnych vĺn je väčšia, preto ich prístroje zachytia ako prvé. Z toho je odvodené pomenovanie vlny P, t.j. primárne vlny, kým priečne vlny sa nazývajú vlnami S, t.j. sekundárnymi vlnami.

Povrchové vlny sú vlny šíriace sa na povrchu a sú výsledkom interferencie Vĺn P a S. Rýchlosť povrchových vĺn je menšia, ale ich amplitúda je väčšia, ako v prípade priestorových vĺn; oni spôsobujú najväčšie škody pri zemetrasení.

Na Zemi vzniká denne niekoľko tisíc zemetrasení. Väčšina z nich je taká slabá, že ich evidujú iba prístroje. Tieto prístroje sa nazývajú seizmografmi a zaznamenávajú pohyb zeme spôsobený vlnami vznikajúcimi počas zemetrasenia. Seizmograf pozostáva z podstavy pripevnenej k zemi, zvitku papiera točiaceho sa na valcoch pripevnených k podstave a pera pripojeného k rámu pomocou pružiny.

Mercalliho stupnica klasifikuje zemetrasenia podľa ich intenzity. Táto 12-stupňová škála ukazuje, nakoľko bolo dané zemetrasenie ničivé v danej oblasti.

Richterova škála je založená na prístrojových meraniach. Indikuje energiu uvoľnenú počas zemetrasenia, tzv. magnitúdo namerané seizmometrom. Každý ďalší stupeň Richterovej škály predstavuje 32-krát väčšiu energiu v porovnaní s predošlým stupňom.

Dnes už poznáme zóny ohrozované zemetrasením a jednotlivé druhy zemetrasení, ale nevieme predpovedať presný čas a silu zemetrasenia na danom mieste. Z tohto dôvodu v oblastiach ohrozovaných zemetrasením je najúčinnejšou ochranou používanie stavebných technológií odolných voči zemetraseniu. Z hľadiska odolnosti voči zemetraseniu je dôležitý architektonický dizajn, vystuženie, stavebný materiál a konštrukcie na tlmenie výkyvov.

Súvisiace extra

Znečisťovanie prírodných vôd

Voda je jedným z najdôležitejších prírodných zdrojov, ktorý musíme ochraňovať vo zvýšenej miere.

Púšť

Tretina súše je pokrytá púšťou. Dezertifikácia sa stáva v súčasnosti čoraz väčším problémom.

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy

Pri stredooceánskych chrbtoch, z prasklín na dne mora vyviera geotermicky zohriata voda.

Pľúca našej Zeme Tropické dažďové lesy

Tropické dažďové lesy musíme chrániť aj kvôli klíme na našej planéte.

Monzúnový veterný systém

Monzúnové vetry prinášajú v lete silné zrážky z mora na pevninu.

Žijúce fosílie

V tomto učive spoznáte živočíchy z dávnej minulosti, ktoré žijú stále medzi nami.

od Sahary po Amazóniu

Živiny, ktoré sú priviate spolu so saharským pieskom, sú nevyhnutné pre amazonskú flóru.

Morský svet

Moria a oceány pokrývajú takmer tri štvrtiny zemského povrchu. 97,5% celkovej hydrosféry tvorí...

Added to your cart.