Zemetrasenie

Zemetrasenie

Zemetrasenie je jedným z najničivejších prírodných javov Zeme.

Geografia

Kľúčové slová

zemetrasenie, dosková tektonika, seismograf, epicentrum, hypocentra, zemská kôra, tektonická doska, zemetrasenie odolná konštrukcia, Sopečná činnosť, vlna, Cunami, fyzickej geografie, zemepis

Súvisiace extra

Otázky

  • V ktorej časti našej Zeme sa zemetrasenia vyskytujú najčastejšie?
  • Pozdĺž akých okrajov vznikajú najsilnejšie zemetrasenia?
  • Čo neplatí pre zemetrasenia?
  • Hĺbka hypocentra v prípade zemetrasení s plytkým ohniskom predstavuje menej ako...
  • Čo nazývame epicentrom zemetrasenia?
  • Čo nazývame hypocentrom zemetrasenia?
  • Čo nazývame hĺbkou ohniska zemetrasenia?
  • V akej podobe sa šíri energia uvoľnená počas zemetrasenia?
  • Ktorá vlna nie je priestorová?
  • Ktorá vlna nie je povrchová?
  • Čo je seizmograf?
  • Ktoré z nasledujúcich kritérií nie je dôležité v prípade budov odolných voči zemetraseniu?
  • Vďaka ktorému stavebnému materiálu je budova odolnejšia voči zemetraseniu?
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nIba menší počet zemetrasení vzniká pozdĺž okrajov platní.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPozdĺž divergentných okrajov sa častejšie vyskytujú zemetrasenia s plytším ohniskom.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nZ predbežného otrasu možno vyvodiť intenzitu hlavného otrasu.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPrístroje zaznamenajú najprv vlny P.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nNajväčšie ničenie na zemskom povrchu spôsobujú priestorové vlny.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nRichterova škála je založená na prístrojových meraniach.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nMercalliho stupnica ukazuje, nakoľko bolo dané zemetrasenie ničivé.

Scénky

Zemetrasenia a platňová tektonika

  • Africká platňa
  • Eurázijská platňa
  • Arabská platňa
  • Indická platňa
  • Severoamerická platňa
  • Juhoamerická platňa
  • Pacifická platňa
  • Karibská platňa
  • Kokosová platňa
  • Platňa Nazca
  • Antarktická platňa
  • Austrálska platňa
  • Filipínska platňa

Zemetrasenie je krátkodobý pružný pohyb zemskej kôry.

Rozlišujeme zemetrasenie exogénne, t.j. objavujúce sa na zemskom povrchu, ktoré je spôsobené napr. zosuvom hory a endogénne, t.j. vznikajúce pod povrchom.
Väčšia časť zemetrasení sa objavuje na okraji panvy Tichého oceána. Seizmicky aktívnou oblasťou je aj pásmo nachádzajúce sa medzi Stredozemným morom a indonézskym súostrovím a pozdĺž línie oceánskych chrbtov. Podobne ako sopky, ani zemetrasenia nie sú rozptýlené náhodne na našej Zemi.

Zemetrasenia sú najčastejšie tektonického pôvodu, čiže sú spôsobené pohybom pozdĺž hraníc tektonických platní.

Väčšie zemetrasenia v posledných 30 rokoch

  • USA 7,9 M 30. 11. 1987 7,8 M 06. 03. 1988
  • Kanada, 6,2 M 24. 04. 2015
  • USA, 6,0 M 24. 08. 2014
  • Mexiko, 8 M 19. 09. 1985
  • El Salvador 5,5 M 10. 10. 1986
  • Haiti, 7 M 12. 01. 2010
  • Ekvádor 7 M 06. 03. 1987 7,8 M 16. 04. 2016
  • Kolumbia, 6,2 M 10. 03. 2015
  • Peru, 6,9 M 11. 02. 2015
  • Čile, 6,1 M 11. 02. 2015
  • Argentína, 6,7 M 11. 02. 2015
  • Čile, 6,2 M 21. 04. 2007
  • Alžírsko, 7,7 M 10. 10. 1980
  • Alžírsko, 6,8 M 21. 05. 2003
  • Nový Zéland, 6,0 M 04. 05. 2015
  • Papua-Nová Guinea, 7 M 17. 07. 1998
  • Turecko, 7,6 M 17. 08. 1999
  • Taliansko, 6,5 M 23. 11. 1980
  • Taliansko 6,0 M 06. 09. 2002
  • Arménsko, 6,8 M 07. 12. 1988
  • Irán 7,3 M 10. 05. 1997
  • Irán 7,3 M 28. 07. 1981 6,9 M 11. 06. 1981
  • Afganistan 6,6 M 30. 05. 1998 6,1 M 25. 03. 2002
  • India, 7,6 M 26. 01. 2001
  • India, 7 M 19. 10. 1991
  • Nepál 6,8 M 20. 08. 1988 7,8 M 25. 04. 2015
  • Čína, 6,9 M 13. 04. 2010
  • Čína, 6,8 M 24. 01. 1981
  • Čína, 7,9 M 12. 05. 2008
  • Čína, 7,8 M 27. 07. 1976
  • Rusko, 7,5 M 27. 05. 1995
  • Rusko, 7,6 M 20. 04. 2006
  • Japonsko, 9 M 11. 03. 2011
  • Japonsko, 7,1 M 25. 10. 2013
  • Japonsko, 6,9 M 16. 01. 1995
  • Taiwan 7,6 M 20. 09. 1999 6,4 M 05. 02. 2016
  • Filipíny, 7,7 M 16. 07. 1990
  • Filipíny, 7,2 M 15. 10. 2013
  • Indonézia 9,1 M 26. 12. 2004 8,6 M 28. 03. 2005
  • Indonézia, 7,5 M 30. 09. 2009
  • Indonézia, 6,3 M 26. 05. 2006
  • Indonézia, 7,5 M 12. 12. 1992

Podľa hĺbky hypocentra rozlišujeme zemetrasenia s plytkým, stredne hlbokým a hlbokým ohniskom. Hĺbka hypocentra v prípade zemetrasení s plytkým ohniskom predstavuje menej ako 70 km, v prípade zemetrasení so stredne hlbokým ohniskom 70-300 km, v prípade zemetrasení s hlbokým ohniskom viac ako 300 km.
V prípade divergentných okrajov, čiže pozdĺž oceánskych chrbtov sú častejšie slabšie zemetrasenia s plytkým ohniskom. Pri konvergentných okrajoch sa vyskytujú zemetrasenia s plytkým, stredne hlbokým ohniskom, ktoré sú silnejšie a takisto s hlbokým ohniskom, ktoré sú slabšie. Najsilnejšie zemetrasenia vznikajú pri zrážke dvoch tektonických platní. Ak zemetrasenia vzniknú v mori, môžu spôsobiť aj obrovské ničivé vlny, tzv. cunami.

Zemetrasenie zvyčajne pozostáva z viacerých vĺn. Najviac energie sa uvoľní počas hlavného otrasu, ktorému môžu predchádzať menšie predbežné otrasy, o ktorých sa v čase spozorovania ešte nevie, že boli predbežnými otrasmi, ktoré budú nasledované hlavným otrasom. Po hlavnom otrase sa väčšinou vyskytuje viacero následných otrasov, ktorých intenzita postupne klesá.

Ako vznikajú zemetrasenia

  • epicentrum - Bod, ktorý vznikne kolmým premietnutím hypocentra na zemský povrch.
  • hypocentrum - Ohnisko zemetrasenia, miesto vzniku zemetrasenia, kde dochádza k trvalej deformácii.
  • hĺbka ohniska - Vzdialenosť medzi hypocentrom a epicentrom.
  • seizmická vlna

Tektonické zemetrasenia vznikajú tam, kde napätie nahromadené v tektonických platniach, ktoré do seba narazili, presiahne deformovaciu schopnosť a pružnosť hornín. Napätie sa uvoľní náhle, ako keď sa zrazu zlomí palica a šíri sa ďalej v podobe vĺn vo všetkých smeroch.

Miesto vzniku zemetrasenia, kde dochádza k k trvalej deformácii, nazývame ohniskom alebo hypocentrom. Bod na zemskom povrchu, ktorý sa nachádza najbližšie k hypocentru, je epicentrom. Tu je sila zemetrasenia a miera ničenia najväčšia. Vzdialenosť medzi hypocentrom a epicentrom udáva hĺbku ohniska zemetrasenia.

Seizmické vlny

  • Vlna P - Priestorová vlna, t.j. šíri sa pod povrchom. Vykonáva pozdĺžny pohyb, jej cesta je charakterizovaná striedaním zhustených a riedkych oblastí. Jej rýchlosť je dvojnásobne väčšia ako v prípade priečnej vlny, preto ju prístroje zaznamenajú ako prvú.
  • Vlna S - Priestorová vlna, t.j. šíri sa pod povrchom. Vykonáva priečny pohyb: častice sa pohybujú kolmo na smer pohybu vlny (pozdĺž vodorovnej alebo zvislej roviny). Jej rýchlosť je o polovicu menšia ako rýchlosť pozdĺžnej vlny, preto ju prístroje zaznamenávajú neskôr.
  • Vlna L - Povrchová vlna, t.j. vlna šíriaca sa na zemskom povrchu. Je výsledkom interferencie pozdĺžnych a vodorovných priečnych vĺn. Častice sa pohybujú vo vodorovnej rovine, kolmo na smer pohybu vlny. Amplitúda pohybu častíc je oveľa väčšia ako v prípade priestorových vĺn, ale s hĺbkou rýchlo klesá. Jej rýchlosť šírenia je väčšia ako v prípade druhého typu povrchovej vlny.
  • Vlna R - Povrchová vlna, t.j. vlna šíriaca sa na zemskom povrchu. Je výsledkom interferencie pozdĺžnych a zvislých priečnych vĺn. Častice sa pohybujú v rovnakom smere ako je pohyb vlny, v rovine kolmej na povrch. Amplitúda pohybu častíc je oveľa väčšia ako v prípade priestorových vĺn, ale s hĺbkou rýchlo klesá. Jej rýchlosť šírenia je spomedzi povrchových vĺn menšia.
  • priestorové vlny
  • povrchové vlny

Energia uvoľnená v ohnisku sa ďalej šíri v podobe vĺn. Nakoľko tieto vlny prechádzajú vnútornými vrstvami Zeme a v priestore sa šíria všetkými smermi, nazývame ich priestorovými vlnami. Poznáme dva typy priestorových vĺn: pozdĺžne a priečne vlny. Pomenované boli podľa smeru pohybu častíc.
Cesta pozdĺžnych vĺn je charakterizovaná striedaním zhustených a riedkych oblastí. Existujú dva druhy priečnych vĺn: v prípade prvého sa častice pohybujú pozdĺž vodorovnej a v prípade druhého pozdĺž zvislej roviny, kolmo na smer pohybu vlny.
Rýchlosť pozdĺžnych vĺn je väčšia, preto ich prístroje zachytia ako prvé. Z toho je odvodené pomenovanie vlny P, t.j. primárne vlny, kým priečne vlny sa nazývajú vlnami S, t.j. sekundárnymi vlnami.

Povrchové vlny sú vlny šíriace sa na povrchu a sú výsledkom interferencie Vĺn P a S. Vlny R, t.j. Rayleighove vlny vznikajú prostredníctvom interferencie P a zvislých S vĺn, kým vlny L, teda Loveove vlny vznikajú pri interferencii P a vodorovných S vĺn. Boli pomenované po osobách, ktoré ich opísali ako prvé. Rýchlosť povrchových vĺn je menšia, ale ich amplitúda je väčšia, ako v prípade priestorových vĺn; oni spôsobujú najväčšie škody pri zemetrasení.

Meranie zemetrasenia

  • seizmograf
  • pero
  • seizmogram - Grafický záznam vyhotovený seizmografom, ktorý ukazuje pohyb zeme v rámci danej časovej periódy.
  • odpružené teleso

Na Zemi vzniká denne niekoľko tisíc zemetrasení. Väčšina z nich je taká slabá, že ich evidujú iba prístroje. Tieto prístroje sa nazývajú seizmografmi a zaznamenávajú pohyb zeme spôsobený vlnami vznikajúcimi počas zemetrasenia. Seizmograf pozostáva z podstavy pripevnenej k zemi, zvitku papiera točiaceho sa na valcoch pripevnených k podstave a pera pripojeného k rámu pomocou pružiny.
Pri zemetrasení sa valec pohybuje spolu so Zemou, pero kvôli svojej inertnosti zostáva na mieste a na papierovom zvitku nachádzajúcom sa na valci zaznamenáva pohyb zeme. Každá seizmická stanica má aspoň tri seizmografy, ktoré zaznamenávajú vibrácie v troch smeroch: dva vodorovne, v severojužnom a východozápadnom smere a jeden zvisle.

Vzdialenosť epicentra sa vypočíta na základe časového rozdielu, kedy dorazili vlny P a S. Keď je známa vzdialenosť, nakreslí sa kruh okolo seizmického centra. Presné miesto epicentra určia na základe údajov troch staníc, nakoľko priesečník troch kružníc spoľahlivo určí miesto epicentra.

Mercalliho stupnica klasifikuje zemetrasenia podľa ich intenzity. Táto 12-stupňová škála ukazuje, nakoľko bolo dané zemetrasenie ničivé v danej oblasti. Nie je založená na prístrojových meraniach, ale na pozorovaných faktoch. Jej výhodou je, že pomocou nej možno klasifikovať aj zemetrasenia, ktoré sa odohrali pred niekoľkými storočiami. Medzi intenzitou zemetrasenia a mierou pustošenia neexistuje však priama úmernosť. Miera pustošenia závisí aj od typu hornín, hustoty obyvateľstva a stavebných metód.

Richterova škála je založená na prístrojových meraniach. Indikuje energiu uvoľnenú počas zemetrasenia, tzv. magnitúdo namerané seizmometrom. Každý ďalší stupeň Richterovej škály predstavuje 32-krát väčšiu energiu v porovnaní s predošlým stupňom. Hodnoty nezávisia od toho, aký vplyv má vzniknuté zemetrasenie na povrchu.

Ochrana budov proti zemetraseniam

  • budova odolná voči zemetraseniu - - jednoduchý pôdorys - nízko položené ťažisko - malé okná
  • budova neodolná voči zemetraseniu - - členitý pôdorys - vysoko položené ťažisko - veľké okná
  • budova odolná voči zemetraseniu - - pevný, plný, odolnejší strop - priečna vzpera
  • budova neodolná voči zemetraseniu - - trámový strop - chýbajúca výstuž
  • budova odolná voči zemetraseniu
  • budova neodolná voči zemetraseniu
  • budova s ľahkou konštrukciou - Budovy s ľahkou konštrukciou sú zhotovené z pružného materiálu (napr.: ocele, dreva), preto sú schopné meniť tvar.
  • budova s plnými múrmi - Materiál (napr.: tehly, železobetón) budovy s plnými stenami je oveľa tuhší, nie je schopný veľkej zmeny tvaru, preto pod vplyvom väčšej sily praská a láme sa.
  • budova odolná voči zemetraseniu
  • budova neodolná voči zemetraseniu
  • konštrukcia na tlmenie výkyvov medzi budovou a základmi - Medzi budovou a základmi sa nachádza konštrukcia tlmiaca seizmické vlny, ktorá je z ocele a gumy.
  • budova tvoriaca jeden blok so základmi - Otrasy sa prenášajú priamo na budovu a poškodzujú ju.
  • vyvažovacie závažie konštrukcie na tlmenie výkyvov - V prípade vežiakov sa na najvyšších poschodiach nachádzajú ťažké vyvažovacie závažia fungujúce na princípe kyvadla. Ak sa horná časť budovy vplyvom zemetrasenia vychýli, vyvažovacie závažie sa ju snaží - kvôli zotrvačnosti - potiahnuť opačným smerom.

Dnes už poznáme zóny ohrozované zemetrasením a jednotlivé druhy zemetrasení, ale nevieme predpovedať presný čas a silu zemetrasenia na danom mieste. Z tohto dôvodu v oblastiach ohrozovaných zemetrasením je najúčinnejšou ochranou používanie stavebných technológií odolných voči zemetraseniu. Z hľadiska odolnosti voči zemetraseniu je dôležitý architektonický dizajn, vystuženie, stavebný materiál a konštrukcie na tlmenie výkyvov.

Stavby odolné voči zemetraseniu majú jednoduchý pôdorys, nižšie umiestnené ťažisko a menšie okná. Dôležité sú pevné stropy a osobitné výstuže. Z hľadiska stavebného materiálu voči zemetraseniu sú odolnejšie stavby s ľahkou konštrukciou z ocele a dreva, lebo tento materiál je pružný. Systém na tlmenie výkyvov nachádzajúci sa medzi stavbou a základmi a vyvažovacie závažie na tlmenie výkyvov umožňuje odolnosť voči zemetraseniu v prípade vyšších budov.

Animácia

  • Africká platňa
  • Eurázijská platňa
  • Arabská platňa
  • Indická platňa
  • Severoamerická platňa
  • Juhoamerická platňa
  • Pacifická platňa
  • Karibská platňa
  • Kokosová platňa
  • Platňa Nazca
  • Antarktická platňa
  • Austrálska platňa
  • Filipínska platňa
  • epicentrum - Bod, ktorý vznikne kolmým premietnutím hypocentra na zemský povrch.
  • hypocentrum - Ohnisko zemetrasenia, miesto vzniku zemetrasenia, kde dochádza k trvalej deformácii.
  • hĺbka ohniska - Vzdialenosť medzi hypocentrom a epicentrom.
  • seizmická vlna
  • Vlna P - Priestorová vlna, t.j. šíri sa pod povrchom. Vykonáva pozdĺžny pohyb, jej cesta je charakterizovaná striedaním zhustených a riedkych oblastí. Jej rýchlosť je dvojnásobne väčšia ako v prípade priečnej vlny, preto ju prístroje zaznamenajú ako prvú.
  • Vlna S - Priestorová vlna, t.j. šíri sa pod povrchom. Vykonáva priečny pohyb: častice sa pohybujú kolmo na smer pohybu vlny (pozdĺž vodorovnej alebo zvislej roviny). Jej rýchlosť je o polovicu menšia ako rýchlosť pozdĺžnej vlny, preto ju prístroje zaznamenávajú neskôr.
  • Vlna L - Povrchová vlna, t.j. vlna šíriaca sa na zemskom povrchu. Je výsledkom interferencie pozdĺžnych a vodorovných priečnych vĺn. Častice sa pohybujú vo vodorovnej rovine, kolmo na smer pohybu vlny. Amplitúda pohybu častíc je oveľa väčšia ako v prípade priestorových vĺn, ale s hĺbkou rýchlo klesá. Jej rýchlosť šírenia je väčšia ako v prípade druhého typu povrchovej vlny.
  • Vlna R - Povrchová vlna, t.j. vlna šíriaca sa na zemskom povrchu. Je výsledkom interferencie pozdĺžnych a zvislých priečnych vĺn. Častice sa pohybujú v rovnakom smere ako je pohyb vlny, v rovine kolmej na povrch. Amplitúda pohybu častíc je oveľa väčšia ako v prípade priestorových vĺn, ale s hĺbkou rýchlo klesá. Jej rýchlosť šírenia je spomedzi povrchových vĺn menšia.
  • priestorové vlny
  • povrchové vlny
  • seizmograf
  • pero
  • seizmogram - Grafický záznam vyhotovený seizmografom, ktorý ukazuje pohyb zeme v rámci danej časovej periódy.
  • odpružené teleso
  • budova odolná voči zemetraseniu - - jednoduchý pôdorys - nízko položené ťažisko - malé okná
  • budova neodolná voči zemetraseniu - - členitý pôdorys - vysoko položené ťažisko - veľké okná
  • budova odolná voči zemetraseniu - - pevný, plný, odolnejší strop - priečna vzpera
  • budova neodolná voči zemetraseniu - - trámový strop - chýbajúca výstuž
  • budova odolná voči zemetraseniu
  • budova neodolná voči zemetraseniu
  • budova s ľahkou konštrukciou - Budovy s ľahkou konštrukciou sú zhotovené z pružného materiálu (napr.: ocele, dreva), preto sú schopné meniť tvar.
  • budova s plnými múrmi - Materiál (napr.: tehly, železobetón) budovy s plnými stenami je oveľa tuhší, nie je schopný veľkej zmeny tvaru, preto pod vplyvom väčšej sily praská a láme sa.
  • budova odolná voči zemetraseniu
  • budova neodolná voči zemetraseniu
  • konštrukcia na tlmenie výkyvov medzi budovou a základmi - Medzi budovou a základmi sa nachádza konštrukcia tlmiaca seizmické vlny, ktorá je z ocele a gumy.
  • budova tvoriaca jeden blok so základmi - Otrasy sa prenášajú priamo na budovu a poškodzujú ju.
  • vyvažovacie závažie konštrukcie na tlmenie výkyvov - V prípade vežiakov sa na najvyšších poschodiach nachádzajú ťažké vyvažovacie závažia fungujúce na princípe kyvadla. Ak sa horná časť budovy vplyvom zemetrasenia vychýli, vyvažovacie závažie sa ju snaží - kvôli zotrvačnosti - potiahnuť opačným smerom.
  • architektonický dizajn
  • vystuženie budov
  • stavebné materiály
  • tlmenie výkyvov

Rozprávanie

Zemetrasenie je krátkodobý pružný pohyb zemskej kôry. Zemetrasenia sú najčastejšie tektonického pôvodu, čiže sú spôsobené pohybom pozdĺž hraníc tektonických platní. Najsilnejšie zemetrasenia vznikajú pri zrážke dvoch tektonických platní.

Tektonické zemetrasenia vznikajú tam, kde napätie nahromadené v tektonických platniach, ktoré do seba narazili, presiahne deformovaciu schopnosť a pružnosť hornín. Napätie sa uvoľní náhle, ako keď sa zrazu zlomí palica a šíri sa ďalej v podobe vĺn vo všetkých smeroch.

Miesto vzniku zemetrasenia, kde dochádza k k trvalej deformácii, nazývame ohniskom alebo hypocentrom. Bod na zemskom povrchu, ktorý sa nachádza najbližšie k hypocentru, je epicentrom. Tu je sila zemetrasenia a miera ničenia najväčšia. Vzdialenosť medzi hypocentrom a epicentrom udáva hĺbku ohniska zemetrasenia.

Energia uvoľnená v ohnisku sa ďalej šíri v podobe vĺn. Nakoľko tieto vlny prechádzajú vnútornými vrstvami Zeme a v priestore sa šíria všetkými smermi, nazývame ich priestorovými vlnami.

Poznáme dva typy priestorových vĺn: pozdĺžne a priečne vlny. Pomenované boli podľa smeru pohybu častíc.

Rýchlosť pozdĺžnych vĺn je väčšia, preto ich prístroje zachytia ako prvé. Z toho je odvodené pomenovanie vlny P, t.j. primárne vlny, kým priečne vlny sa nazývajú vlnami S, t.j. sekundárnymi vlnami.

Povrchové vlny sú vlny šíriace sa na povrchu a sú výsledkom interferencie Vĺn P a S. Rýchlosť povrchových vĺn je menšia, ale ich amplitúda je väčšia, ako v prípade priestorových vĺn; oni spôsobujú najväčšie škody pri zemetrasení.

Na Zemi vzniká denne niekoľko tisíc zemetrasení. Väčšina z nich je taká slabá, že ich evidujú iba prístroje. Tieto prístroje sa nazývajú seizmografmi a zaznamenávajú pohyb zeme spôsobený vlnami vznikajúcimi počas zemetrasenia. Seizmograf pozostáva z podstavy pripevnenej k zemi, zvitku papiera točiaceho sa na valcoch pripevnených k podstave a pera pripojeného k rámu pomocou pružiny.

Mercalliho stupnica klasifikuje zemetrasenia podľa ich intenzity. Táto 12-stupňová škála ukazuje, nakoľko bolo dané zemetrasenie ničivé v danej oblasti.

Richterova škála je založená na prístrojových meraniach. Indikuje energiu uvoľnenú počas zemetrasenia, tzv. magnitúdo namerané seizmometrom. Každý ďalší stupeň Richterovej škály predstavuje 32-krát väčšiu energiu v porovnaní s predošlým stupňom.

Dnes už poznáme zóny ohrozované zemetrasením a jednotlivé druhy zemetrasení, ale nevieme predpovedať presný čas a silu zemetrasenia na danom mieste. Z tohto dôvodu v oblastiach ohrozovaných zemetrasením je najúčinnejšou ochranou používanie stavebných technológií odolných voči zemetraseniu. Z hľadiska odolnosti voči zemetraseniu je dôležitý architektonický dizajn, vystuženie, stavebný materiál a konštrukcie na tlmenie výkyvov.

Súvisiace extra

Cunami

Vlny cunami sú veľmi vysoké vlny s obrovskou ničivou silou.

Sopečná činnosť

Počas sopečnej činnosti magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch.

Tektonické platne

Tektonické platne sa môžu pohybovať vzájomne voči sebe.

Štruktúra Zeme (pokročilá)

Zem sa skladá z niekoľkých atmosferických vrstiev.

Charakteristické parametre zvukových vĺn

Táto animácia vysvetľuje najdôležitejšie parametre vĺn, a to pomocou zvukových vĺn.

Dopplerov jav

Je známym javom, že zvuk približujúceho sa zdroja zvuku je vyšší ako vzďaľujúceho sa.

Gejzír

Gejzír je prameň, ktorý periodicky vystrekuje teplú vodu a paru.

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy

Pri stredooceánskych chrbtoch, z prasklín na dne mora vyviera geotermicky zohriata voda.

Horúca škvrna

Horúce švrny sú oblasti zemskej kôre, kde magma často stúpa na povrch a spôsobuje sopečnú činnosť.

Mapa morského dna

Na morskom dne je možné vidieť hranice tektonických dosiek.

Topografia Zeme

V tejto animácii sa dozviete, ktoré sú najväčšie pohoria, nížiny, rieky, jazerá a púšte našej Zeme.

Tornádo

Tornáda majú krátku životnosť, ale o to väčšiu silu, ktorá dokáže spôsobiť obrovské škody.

Typy vĺn

Vlny zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v mnohých oblastiach nášho života.

Vrása (stredný)

Bočná tlaková sila spôsobuje že sa na kameňoch tvoria záhyby. Týmto sa tvoria na horách vrásy.

Vznik a činnosť stratovulkánu

Stratovulkán sa skladá z vrstiev sopečného popola, úlomkov a lávy.

Vrásnenie (pokročilý)

Bočné tlakové sily spôsobujú vlnovité prehrnutie horninových vrstiev. Týmto spôsobom vznikajú vrásové pohoria.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Zlom (stredný)

Zlom vzniká pri uvoľnení postupne rastúceho napätia prepojovaním malých puklín a prasklín. Ak dôjde k vzniku viacerých rovnobežných porúch, dochádza k...

Zmena polohy kontinentov v geologickom časovom pásme

V histórií našej planéty boli kontinenty neustále v pohybe. Tento proces prebieha dodnes.

Added to your cart.