Zemepisné objavy (15-17. storočie)

Zemepisné objavy (15-17. storočie)

Legendárne zemepisné objavy na začiatku nového veku prekleslili mapy, ich účinky sú veľmi rozmanité.

Dejepis

Kľúčové slová

objav, Krištof Kolumbus, Bartolomeu Dias, Vasco da Gama, Amerigo Vespucci, Ferdinand Magellan, Jacques Cartier, Willem Barents, Abel Tasman, Francis Drake, Henry Hudson, Zem, Nový Svet, kompas, astroláb, lodné, Loď, Tichý oceán, Dobrej nádeje, severozápadná cesta, arktický, pobrežie, Amerika, India, Afrika, Tasmánia, Nový Zéland, Austrália, Portugalčina, Španielsky, taliansky

Súvisiace extra

Scénky

Zem

Bartolomeu Dias

Krištof Kolumbus

Vasco da Gama

Amerigo Vespucci

Ferdinand Magellan

Jacques Cartier

Sir Francis Drake

Willem Barents

Henry Hudson

Abel Tasman

Rozprávanie

Portugalský cestovateľ Bartolomeo Diaz na žiadosť portugalského kráľa začal svoju cestu v roku 1487.
Jeho cieľom bolo nájsť najjužnejší bod Afriky a zároveň priechod k Indickému oceánu.
Jeho výprava bola úspešne dokončená v rovnakom roku: objavil Mys dobrej nádeje, ktorá sa v tom čase považovala za bod, kde stretávali dva oceány.

Taliansky cestovateľ Christoforo Colombo, teda Krištof Kolumbus sa vydal na cestu v roku 1492. Sponzoroval ho španielsky kráľovský pár.
Jeho cieľom bolo plaviť sa smerom na juh a dostať sa do Indie.
Jeho výprava plná dobrodružstiev nedosiahla želaný výsledok, ale aj tak bola mimoriadne úspešná, nakoľko objavil americký kontinent, ktorý bol pre Európanov dovtedy neznámy.

Portugalský cestovateľ Vasco da Gama sa zo svojej domoviny vydal na cestu v roku 1497. Na základe objavov predošlých desaťročí sa chcel dostať do Indie oboplávaním Afriky.
V roku 1498 splnil portugalskému princovi Henrichovi Moreplavcovi najväčší sen: dostal sa do Indie námornou cestou.

Taliansky cestovateľ Amerigo Vespucci na prelome 15. a 16. storočia viackrát navštívil nový kontinent, ktorý objavil Kolumbus.
Jeho cieľom bolo zmapovať pobrežie kontinentu, ktorý sa nazýval ako Nový svet.
On zistil, že sa jedná o nový kontinent, preto tento kontinent bol pomenovaný podľa neho a nie podľa Kolumba.

Flotila portugalského cestovateľa Fernanda Magellana sa vydala na svoju legendárnu cestu v roku 1517.
Cieľom tejto výpravy bolo nájsť americký priechod, čiže dostať sa k Ostrovom korenia z východu.
Výprava bola úspešná, z Atlantického oceána preplávali na Tichý oceán cez prieliv, ktorý bol neskôr pomenovaný po tomto cestovateľovi.
Kapitán na Filipínach prišiel o život. V roku 1522 sa však jedna loď z tejto flotily vrátila do Európy. Posádka tejto lode mohla vyhlásiť, že oni ako prví oboplávali našu Zem.

Francúzsky cestovateľ Jacques Cartier po roku 1524 viackrát navštívil Severnú Ameriku, územie dnešnej Kanady.
Hľadal legendárny severozápadný priechod k Tichému oceánu.
Počas svojich výprav zmapoval aj oblasť Rieky svätého Vavrinca a založil na tomto kontinente prvú francúzsku kolóniu.

Anglický cestovateľ Francis Drake bol kráľovniným pirátom, ktorý bol pasovaný za rytiera. Jeho meno sa zapísalo do dejín nielen kvôli jeho pôvodnému povolaniu a víťazstvám proti Španielom, ale aj vďaka jeho veľkým námorným výpravám.
V roku 1577 sa z Anglicka vydal na cestu s obvyklým zámerom: chcel vyrabovať španielske lode.
Tým sa však jeho výprava neskončila: preplával Atlantický oceán, oboplával Južnú Ameriku a zmapoval jej pobrežie. Dostal sa aj k Severnej Amerike. Preplával Tichý a potom aj Indický oceán. Dorazil k Mysu dobrej nádeje, oboplával Afriku a v roku 1580 sa vrátil do Anglicka.
Jeho loď bola druhou loďou, ktorá oboplávala Zem a on bol prvým kapitánom, ktorému sa to podarilo.

Holandský moreplavec Willem Barents si za cieľ určil plavbu smerom na sever od Sibíri, aby prekročením polárnej oblasti našiel severovýchodný priechod vedúci k východnej časti Ázie.
Táto misia sa nepodarila, ale počas svojich troch ciest zrealizovaných v období rokov 1594-1597 zmapoval ostrovy a pobrežia polárnej oblasti.

Anglický moreplavec Henry Hudson na začiatku 17. storočia viackrát zavítal do arktických vôd dnešnej Kanady, pričom hľadal severozápadný priechod.
Počas svojich ciest zmapoval severné pobrežie amerického kontinentu a objavil aj rieku a morský záliv, ktoré sú pomenované po ňom.
V prípade spomínaného morského zálivu si spočiatku myslel, že našiel legendárny priechod a dostal sa k Tichému oceánu.

Holandský cestovateľ Abel Tasman sa v strednej tretine 17. storočia viackrát plavil vo vodách Indického a Tichého oceána so zámerom zmapovať ich ostrovy.
Známym sa stal vďaka objavom uskutočneným v rokoch 1642-1644. Ako prvý Európan sa dostal na Nový Zéland a do Tasmánie, ktorá bola pomenovaná po ňom. Zmapoval pobrežie Austrálie a v súlade so svojím pôvodným poslaním pripravil záznamy o ostrovoch oboch spomínaných oceánov.

Súvisiace extra

Európske dobývanie Ameriky

Po roku 1492 európski dobyvatelia úspešne obsadili americký kontinent napriek tomu, že tamojší...

Ragusa (Chorvátsko, 16. storočie)

Dnes toto mesto poznáme ako Dubrovník. Je to chorvátske mesto s vynikajúcou polohou a...

Boj Holandska proti moru (17. storočie)

Obyvatelia severnej časti Holandska úspešne bojovali proti moru v sterdoveku ako aj v...

Parný stroj Jamesa Watta (18. storočie)

Parný stroj, ktorý zdokonalil škótsky inžinier, James Watt, spôsobil technologickú revolúciu.

Tureckí vojaci (16. storočie)

V osmanskej armáde boli janičiari (platení bojovníci) ako aj spahiovia.

Bitka pri Trafalgare (1805)

Počas napoleonských vojen anglické vojnové loďstvo vedené admirálom Nelsonom...

Vládcovia morí

V tejto lekcii sa môžete zúčastniť námorného boja.

Teplovzdušný balón bratov Montgolfierovcov (18. storočie)

Francúzski bratia Montgolfierovci boli priekopníci balónového lietania.

Added to your cart.