Zaujímavé fakty z geografie - Astronómia

Zaujímavé fakty z geografie - Astronómia

Naša slnečná sústava nám ponúka mnoho zaujímavých faktov.

Geografia

Kľúčové slová

astronómia, Slnečná sústava, kozmický výskum, Mesiac, Slnko, Zem, Jupiter, Saturn, Jupiterov mesiac, Pluto, obežná rýchlosť, obežná doba, pomer, planéta, trpasličia planéta, Obeh okolo Slnka, zemepis

Súvisiace extra

Otázky

  • Koľkonásobne je väčší priemer Slnka než priemer Zeme?
  • Aký má priemer Zem?
  • Aký má priemer Slnko?
  • Aká je priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme?
  • Aký je priemer dráhy Mesiaca okolo Zeme v porovnaní s priemerom Slnka?
  • Akou rýchlosťou obieha Zem okolo Slnka?
  • Aký má priemer Jupiter?
  • Čo nazývame v astronómii Veľkou červenou škvrnou?
  • Mesiacom ktorej planéty je Europa?
  • Ktorá planéta je najväčšia v slnečnej sústave?
  • Hustota ktorej planéty je menšia ako hustota vody?
  • Aký má priemer Pluto?
  • Aký je priemer Pluta v porovnaní s priemerom Zeme?
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPriemer Slnka je desaťkrát väčší ako priemer Zeme.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPriemer dráhy Mesiaca okolo Zeme je väčší ako priemer Slnka.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nObežná rýchlosť Zeme okolo Slnka je desaťkrát väčšia ako rýchlosť prúdového lietadla.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPomer objemu Jupitera a Zeme je 1:100.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nZem by sa zmestila do Veľkej červenej škvrny Jupitera.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nEuropa je mesiacom Venuše.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nMesiac Europa má väčšie zásoby vody ako Zem.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nV slnečnej sústave má najmenšiu hustotu Saturn.
  • Je nasledujúce tvrdenie pravdivé?\nPriemer Pluta je menší ako vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom Austrálie.

Scénky

Dráha Zem-Mesiac a Slnko

  • Slnko - Jeho priemer je 1 392 000 km, čo predstavuje 109-násobok priemeru Zeme.
  • Zem - Jej priemer je 12 756 km.
  • Mesiac - Jej priemer je 3475 km.
  • Obežná dráha Mesiaca - Priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme je 384 400 km. Momentálne toto je najvzdialenejší bod, kde sa dostal človek.
  • Bariéry ľudstva - Obežná dráha Mesiaca je najvzdialenejším bodom, kde sa dostal človek.

Zem je v poradí vzdialenosti od Slnka treťou planétou slnečnej sústavy. Podľa veľkosti je piatou planétou v poradí, jej priemer je 12756 km.

Zem je sprevádzaná iba Mesiacom. Mesiac je vzdialený od Zeme v najbližšom bode dráhy 363 104 km a najvzdialenejšom bode 405696 km. Obežná doba Mesiaca je 27,3 dní. Mesiac sa každoročne vzďaľuje od Zeme o cca. 4 cm.

Priemer Slnka je 1 392 000 km, čo predstavuje 109-násobok priemeru Zeme. Ak porovnáme ohromujúcu veľkosť Slnka s dráhou Zem-Mesiac, dostaneme nasledujúce čísla: priemerný priemer dráhy Mesiaca okolo Zeme je 768 800 km. Tento priemer dráhy predstavuje 55% z priemeru Slnka, teda je to sotva viac ako polovica. Predstavte si, že by sme Zem umiestnili do stredu Slnka. Mesiac by ani v najvzdialenejšom bode od Zeme nedosiahol 60% z polomeru Slnka.

Obežná rýchlosť Zeme

  • Zem
  • Obežná dráha Zeme - Obežná rýchlosť Zeme dosahuje 29,8 km/s, t.j. 107 280 km/h.
  • prúdové lietadlo - Jeho rýchlosť dosahuje cca. 1000 km/h.
  • Zem je našou kozmickou loďou - Obežná rýchlosť Zeme je stokrát väčšia ako maximálna rýchlosť prúdového lietadla.

Zem je v poradí vzdialenosti od Slnka treťou planétou slnečnej sústavy. Kým Zem obehne okolo Slnka, okolo vlastnej osi sa otočí približne 365,25-krát. Táto časová perióda predstavuje jeden rok. Obežná rýchlosť Zeme je 29,8 km/s, t.j. 107 280 km/h.

Pre porovnanie: rýchlosť prúdového lietadla dosahuje 1000 km/h, takže rýchlosť Zeme je stokrát väčšia. Ak by mali prejsť rovnakú dráhu, kým by lietadlo obehlo túto dráhu jedenkrát, Zem by ju obehla stokrát.

Jupiter vs. Zem

  • 1321 Zem = 1 Jupiter

Jupiter je v poradí vzdialenosti od Slnka piatou a od Zeme druhou planétou slnečnej sústavy. Je najväčšou planétou slnečnej sústavy, priemer Jupitera je 142 984 km. Jeho hmotnosť je dva a pol krát väčšia ako hmotnosť ostatných planét dokopy.

Zem je v poradí vzdialenosti od Slnka treťou planétou. Podľa veľkosti je piatou planétou v poradí, jej priemer je 12 756 km.

Porovnanie veľkosti Jupitera a Zeme: priemer Jupitera je 11-krát väčší ako priemer Zeme. Budeme ešte viac prekvapení, ak porovnáme ich objem: Jupiter by vyplnilo 1321 Zemí.

Veľká červená škvrna Jupitera

  • Jupiter - Najväčšia planéta slnečnej sústavy, jej priemer je 142 984 km.
  • Zem - Jej priemer je 12 756 km, čo je 9% z priemeru Jupitera.
  • Veľká červená škvrna - Obrovská anticyklóna nachádzajúca sa na Jupiteri, je široká cca. 16 000 km.
Jupiter patrí k joviálnym planétam, je to plynný obor. Nemá pevný povrch. Jeho atmosféra je usporiadaná do zón, ktoré sú tvorené veľmi rýchlo prúdiacimi oblakmi. Ich rýchlosť dosahuje 100 m/s. Vietor má v rozlične sfarbených zónach rôznu rýchlosť, kvôli čomu vznikajú víry. Taká je napríklad aj Veľká červená škvrna, ktorá je obrovskou anticyklónou. Spozorovali ju už pred 300 rokmi a zmestila by sa do nej aj naša Zem.

Vodné zdroje mesiaca Europa

  • Zem
  • Vodné zdroje Zeme - Obsahuje 1,4 x 10¹⁸ m³ vody.
  • Europa - Jeden z najväčších mesiacov Jupitera. Pod jeho vonkajšou, hrubou vrstvou ľadu je pravdepodobne kvapalný oceán.
  • Vodné zdroje mesiaca Európa - Pravdepodobne obsahuje 3 x 10¹⁸ m³ vody.
  • Životodarná voda - Zásoby vody na mesiaci Europa predstavujú dvojnásobok vodných zásob Zeme. Tam, kde sa nachádza voda, je možný aj život.

Galileo Galilei ako prvý pozoroval Jupiter pomocou ďalekohľadu. Objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera, ktoré odvtedy nazývajú na počesť ich objaviteľa Galileovými mesiacmi. Galileove mesiace: Io, Ganymedes, Europa, Callisto.

Povrch Europy pokrýva hrubá, hladká vrstva ľadu, ktorá je spestrená prasklinami. Je veľmi pravdepodobné, že pod touto vrstvou ľadu je kvapalný oceán. Zásoby vody na mesiaci Europa (3x10¹⁸ m³) predstavujú podľa výpočtov dvojnásobok vodných zásob na našej Zemi (1,4x10¹⁸ m³).

Hustota Saturnu

  • Saturn - Druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy, ale jej hustota je najmenšia. Jej hustota predstavuje 0,687 g/cm³, čo je menej ako hustota vody.
  • Relatívna hustota - Hustota Saturnu je menšia ako hustota vody. Ak by tu bol nejaký dostatočne veľký oceán, plával by po jeho povrchu, ale toto je, samozrejme, nemožné.

Saturn je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy, je joviálnou planétou. Jeho priemer je 120 536 km, čo je takmer desaťnásobok priemeru Zeme.

Je najviac sploštenou planétou, čo je výsledkom jeho rýchlej rotácie a nízkej hustoty. V slnečnej sústave je planétou s najnižšou hustotou a jedinou planétou s hustotou nižšou ako je hustota vody (0,69 g/cm³).

Pluto vs. Austrália

  • Pluto - Jeho priemer je 2372 km, čo predstavuje 0,19-násobok priemeru Zeme.
  • Austrália - Najväčšia vzdialenosť medzi východnou a západnou časťou je 4100 km.
  • Trpasličia planéta - Priemer trpasličej planéty Pluto predstavuje sotva viac než polovicu priemeru Austrálie. Nie náhodou sa nazýva trpasličou planétou.

Pluto považovali do roku 2006 za najmenšiu a najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Dnes je najväčšou trpasličou planétou. Jeho priemer je menší ako priemer Mesiaca (2372 km).

Vzdialenosť medzi najvýchodnejším (Cape Byron, Nový Južný Wales) a najzápadnejším (Steep Point, Západná Austrália) bodom Austrálie je 4100 km. Táto vzdialenosť medzi východnou a západnou časťou Austrálie presahuje priemer Pluta o 70%.

Súvisiace extra

Zaujímavé fakty z geografie - Fyzická geografia

V rámci fyzickej geografie sa stretnete s mnohými zaujímavými skutočnosťami.

Zaujímavé fakty z geografie - Spoločnosť

Táto animácia vás oboznámi so zaujímavými faktami o našej spoločnosti.

Jupiter

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy, má dva a pol krát väčšiu hmotnosť než všetky ostatné planéty dohromady.

Mliečna cesta

Priemer našej galaxie je približne 100 tisíc svetelných rokov, obsahuje viac ako 100 miliárd hviezd, z ktorých jednou je Slnko.

Planéty, veľkosti

Okolo Slnečnej dráhy obiehajú terestiálne planéty, a joviálne planéty (plynné obry).

Slnečná sústava, planéty

Okolo Slnka obieha na obežnej dráhe 8 planét.

Slnko

Priemer Slnka je asi 109 násobok priemeru Zeme. Väčšina z jeho hmotnosti sa skladá z vodíka.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Dielňa Galilea Galileiho

Galileo Galilei obohatil fyziku a astronómiu o dôležité poznatky.

Gravitačná vlna (LIGO)

Keď telesá s veľkou hmotnosťou vykonávajú zrýchľujúci sa pohyb, vznikajú okolo nich vlny v časopriestore, ktoré sa nazývajú gravitačnými vlnami.

Kométy

Kométy sú pôsobivé astronomické objekty, ktoré obiehajú okolo Slnka.

Kozmické sondy Voyager

Kozmické sondy Voyager boli prvé umelé objekty ktoré opustili slnečnú sústavu. Zbierajú údaje o vesmíre a nesú so sebou elektronickú platňu s nahrávkou o...

Vývoj nebeskej mechaniky

Animácia predstavuje diela astronómov a fyzikov, ktorí zmenili náš pohľad na vesmír.

Vznik Zeme a Mesiaca

Táto animácia nám predstaví ako vznikli planéty Mesiac a Zem

Keplerove zákony pohybu planét

Tri dôležité zákony popisujúce pohyb planét boli formulované Johannesom Keplerom.

Meranie času

Prvé kalendáre a nástroje na meranie času už boli používané aj v civilizáciách starovekého Východu.

Misia Cassini-Huygens (1997-2017)

Kozmická sonda Cassini skúmala Saturn a jeho mesiace takmer 20 rokov.

Misia Dawn

Zmapovaním Vesty a Ceres môžeme získať informácie o rannom období slnečnej sústavy a o formovaní terestriálnych planét.

Misia New Horizons

Kozmickú sondu New Horizons vypustili v roku 2006. Jej úlohou bolo skúmať Pluto a Kuiperov pás.

Naši astronomickí susedia

Predstavenie susedných planét, hviezd a galaxií.

Pristátie na Mesiaci: 20.júla 1969

Neil Armstrong, jeden z členov posádky Apolla-11 bol prvý človek, ktorý vkročil na Mesiac.

Sputnik 1

Družica Sovietskeho zväzu bola prvá umelá družica Zeme (v októbri 1957).

Typy hviezd

Priebeh vývoja priemerných a ťažkých hviezd.

Cesta Jurija Gagarina do vesmíru (1961)

Prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru bol Gagarin. Na svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur.

Expedícia Mars

Kozmické sondy a Mars rovery skúmajú štrukrúru Marsu a prípadné stopy života.

Fúzny reaktor

Jadrová fúzia bude slúžiť ako šetrný k životnému prostrediu a prakticky neobmedzený zdroj energie.

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Hubblov vesmírny ďalekohľad je umiestnený mimo zemskej atmosféry.

Medzinárodná vesmírna stanica

Medzinárodná vesmírna stanica je obytný satelit postavený v spolupráci s 16 krajinami.

Mesiac

Mesiac je jediným satelitom Zeme.

Pluto - Cháron systém

Cháron je mesiac trpasličej planéty Pluto.

Space Shuttle (kozmický raketoplán)

Bol americký kozmický pilotovaný raketoplán používaný na lety do vesmíru vládnou organizáciou NASA.

Typy satelitov

Satelity na obežnej dráhe okolo Zeme môžu byť použité pre civilné a vojenské účely.

Added to your cart.