Výšková pásmovitosť

Výšková pásmovitosť

V horách sa podnebie, pôda, flóra a fauna menia s nadmorskou výškou.

Geografia

Kľúčové slová

Podnebné pásma, podnebie, klimatických pásiem, regióny vegetácie, pohoria, horský, studené pásmo, mierne pásmo, horúce pásmo, vysočina, Snowline, slnečné svetlo, uhol náklonu, vegetácie, kĺzačka, zrážky, fén vietor, prúd vzduchu, príroda, zemepis, _javasolt

Súvisiace extra

Scénky

Geoklimatické pásma

  • Severný pól
  • severný polárny kruh - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 66,5° severnej zemepisnej šírky. Severne od nej každý rok sa vyskytuje aspoň jeden taký deň, kedy slnko nevychádza a nezapadá.
  • Obratník Raka - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 23,5° severnej zemepisnej šírky. Najsevernejšia zemepisná šírka, kde uhol sklonu slnečných lúčov môže dosahovať 90° (raz do roka, počas letného slnovratu, 22. júna).
  • Rovník - Zemepisná šírka 0°.
  • Obratník Kozorožca - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 23,5° južnej zemepisnej šírky. Najjužnejšia zemepisná šírka, kde uhol sklonu slnečných lúčov môže dosahovať 90° (raz do roka, počas zimného slnovratu, 22. decembra).
  • južný polárny kruh - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 66,5° južnej zemepisnej šírky. Južne od nej každý rok sa vyskytuje aspoň jeden taký deň, kedy slnko nevychádza a nezapadá.
  • Južný pól

Slnečné lúče dopadajú na guľatú Zem v rôznych uhloch. Toto ovplyvňuje aj mieru otepľovania vzduchu. Od rovníka smerom k pólom sa uhol sklonu slnečných lúčov zmenšuje: tento uhol na rovníku dosahuje maximálne 90°, čiže slnečné lúče dopadajú na Zem kolmo, zatiaľ čo na póloch tento uhol môže predstavovať aj. Smerom k pólom teda klesá miera otepľovania a tým pádom aj teplota. Z toho vyplýva, že na zemskom povrchu existujú rôzne podnebné pásma: rozlišujeme tropické, mierne a studené pásmo.
Podnebie zásadne ovplyvňuje vlastnosti pôdy, flóru a faunu, vodný režim a formovanie povrchu. Nakoľko sú usporiadané do pásiem, spoločne ich nazývame geoklimatickými pásmami.

Výšková pásmovitosť (giagram)

  • m
  • 0
  • 1000
  • 2000
  • 3000
  • 4000
  • 5000
  • 6000
  • 7000
  • Tropické pásmo
  • Mierne pásmo
  • Studené pásmo
  • Horizontálna pásmovitosť
  • Výšková pásmovitosť
  • snežná čiara
  • 23,5°
  • 66,5°
  • 90°

V horách sa klimatické prvky, ktoré určujú jednotlivé pásma, menia s nadmorskou výškou: s výškou klesá teplota, kým množstvo zrážok sa zvyčajne zvyšuje. Klesanie teploty vytvára podnebné pásma nielen vzďaľovaním sa od rovníka, ale aj v horách postupovaním smerom nahor. Tak, ako podnebie, aj pôda, formovanie povrchu, flóra a fauna sú usporiadané do pásiem. Toto je výšková pásmovitosť.

Výšková pásmovitosť (vegetácia)

  • Tropické pásmo
  • Mierne pásmo
  • Studené pásmo

V horách ležiacich v rôznych zemepisných šírkach hranica jednotlivých výškových pásiem sa nachádza v rôznych výškach, nakoľko východisková teplota na úpätí hôr v rôznych zemepisných šírkach nie je rovnaká.
V rámci výškových pásiem najnižší stupeň sa zhoduje s pásmom zodpovedajúcim zemepisnej šírke danej hory, počet výškových pásiem závisí od výšky danej hory. Vo vysokých horách ležiacich v nižších zemepisných šírkach, čiže blízko rovníka je počet výškových pásiem najvyšší, ako príklad môžu poslúžiť Andy v Južnej Amerike.
Jednotlivé pásma môžeme oddeliť aj pomocou snežnej čiary, t.j. spodnej hranice stálej snehovej pokrývky a hranice dreva, čiže hornej hranice osamelých stromov.

Zmeny teplôt

  • Juh
  • Sever
  • slnečné žiarenie

Poloha

Tak ako hranica horizontálnych pásiem nie je rovnobežná s rovnobežkami, ani hranicu výškových pásiem neurčuje jedna horizontálna línia. Tú ovplyvňuje topografia, prevládajúce vetry a poloha. Uhol dopadu slnečných lúčov je totiž iný na severnom a južnom svahu hory. Slnečné lúče dopadajú na južný svah vo väčšom uhle, a tak sa na jednotkovej ploche akumuluje väčšie množstvo tepla. Otepľovanie je preto výraznejšie na južných svahoch.

Výška

Ak postupujeme v horách smerom nahor, vzduch sa ochladzuje každých 100 metrov o 1 °C. Čím je vzduch chladnejší, tým menej vodnej pary obsahuje. Vzduch má pri rosnom bode teplotu, pri ktorej už nemôže prijať viac vodnej pary. Keď vzduch dosiahne rosný bod, začnú sa tvoriť oblaky a potom dochádza ku kondenzácii, nad 0 °C v podobe dažďa a pod 0 °C vo forme snehu. Po dosiahnutí rosného bodu teplota stúpajúceho vzduchu sa každých 100 metrov znižuje iba o 0,5 °C.
Vzduch, ktorý sa dostane po vrchol hory, zostúpi na druhej strane hory, pričom sa jeho teplota každých 100 metrov zvyšuje o 1 °C. Na tejto strane nedochádza ku kondenzácii, nakoľko otepľujúci sa vzduch vie prijať čoraz viac vodnej pary, ale jeho skutočný obsah vodnej pary sa nemení. Z tohto dôvodu je vzduch na tejto strane suchší a teplejší.

Animácia

  • Severný pól
  • severný polárny kruh - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 66,5° severnej zemepisnej šírky. Severne od nej každý rok sa vyskytuje aspoň jeden taký deň, kedy slnko nevychádza a nezapadá.
  • Obratník Raka - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 23,5° severnej zemepisnej šírky. Najsevernejšia zemepisná šírka, kde uhol sklonu slnečných lúčov môže dosahovať 90° (raz do roka, počas letného slnovratu, 22. júna).
  • Rovník - Zemepisná šírka 0°.
  • Obratník Kozorožca - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 23,5° južnej zemepisnej šírky. Najjužnejšia zemepisná šírka, kde uhol sklonu slnečných lúčov môže dosahovať 90° (raz do roka, počas zimného slnovratu, 22. decembra).
  • južný polárny kruh - Významná rovnobežka, ktorá sa nachádza na 66,5° južnej zemepisnej šírky. Južne od nej každý rok sa vyskytuje aspoň jeden taký deň, kedy slnko nevychádza a nezapadá.
  • Južný pól
  • m
  • 0
  • 1000
  • 2000
  • 3000
  • 4000
  • 5000
  • 6000
  • 7000
  • Tropické pásmo
  • Mierne pásmo
  • Studené pásmo
  • Horizontálna pásmovitosť
  • Výšková pásmovitosť
  • snežná čiara
  • 23,5°
  • 66,5°
  • 90°
  • Tropické pásmo
  • Mierne pásmo
  • Studené pásmo
  • hranica dreva - Horná hranica osamelých stromov.
  • snežná čiara - Dolná hranica stálej snehovej pokrývky.
  • Juh
  • Sever
  • slnečné žiarenie
  • stúpajúci prúd vzduchu - Stúpajúci vzduch sa ochladzuje každých 100 metrov o 1 °C. Po dosiahnutí rosného bodu teplota stúpajúceho vzduchu sa každých 100 metrov znižuje už iba o 0,5 °C.
  • klesajúci prúd vzduchu - Teplota klesajúceho vzduchu sa každých 100 metrov zvyšuje o 1 °C.
  • vznik oblakov
  • kondenzácia
  • suché počasie
  • 600 m = 22 °C
  • 2600 m = 2 °C
  • 3000 m = 0 °C
  • 4600 m = – 8 °C
  • 3000 m = 8 °C
  • 600 m = 32 °C
  • rosný bod - Teplota, pri ktorej vzduch dosiahne maximálny obsah vlhkosti, t.j. stáva sa nasýteným.
  • föhn - Suchý vietor, ktorý zostupuje v horách.

Rozprávanie

Slnečné lúče dopadajú na guľatú Zem v rôznych uhloch. Toto ovplyvňuje aj mieru otepľovania vzduchu. Od rovníka smerom k pólom sa uhol sklonu slnečných lúčov zmenšuje: tento uhol na rovníku dosahuje maximálne 90°, čiže slnečné lúče dopadajú na Zem kolmo, zatiaľ čo na póloch tento uhol môže predstavovať aj. Smerom k pólom teda klesá miera otepľovania a tým pádom aj teplota. Z toho vyplýva, že na zemskom povrchu existujú rôzne podnebné pásma: rozlišujeme tropické, mierne a studené pásmo.
Podnebie zásadne ovplyvňuje vlastnosti pôdy, flóru a faunu, vodný režim a formovanie povrchu. Nakoľko sú usporiadané do pásiem, spoločne ich nazývame geoklimatickými pásmami.

V horách sa klimatické prvky, ktoré určujú jednotlivé pásma, menia s nadmorskou výškou: s výškou klesá teplota, kým množstvo zrážok sa zvyčajne zvyšuje. Klesanie teploty vytvára podnebné pásma nielen vzďaľovaním sa od rovníka, ale aj v horách postupovaním smerom nahor. Tak, ako podnebie, aj pôda, formovanie povrchu, flóra a fauna sú usporiadané do pásiem. Toto je výšková pásmovitosť.

V horách ležiacich v rôznych zemepisných šírkach hranica jednotlivých výškových pásiem sa nachádza v rôznych výškach, nakoľko východisková teplota na úpätí hôr v rôznych zemepisných šírkach nie je rovnaká.
V rámci výškových pásiem najnižší stupeň sa zhoduje s pásmom zodpovedajúcim zemepisnej šírke danej hory, počet výškových pásiem závisí od výšky danej hory. Vo vysokých horách ležiacich v nižších zemepisných šírkach, čiže blízko rovníka je počet výškových pásiem najvyšší, ako príklad môžu poslúžiť Andy v Južnej Amerike.
Jednotlivé pásma môžeme oddeliť aj pomocou snežnej čiary, t.j. spodnej hranice stálej snehovej pokrývky a hranice dreva, čiže hornej hranice osamelých stromov.

Poloha

Tak ako hranica horizontálnych pásiem nie je rovnobežná s rovnobežkami, ani hranicu výškových pásiem neurčuje jedna horizontálna línia. Tú ovplyvňuje topografia, prevládajúce vetry a poloha. Uhol dopadu slnečných lúčov je totiž iný na severnom a južnom svahu hory. Slnečné lúče dopadajú na južný svah vo väčšom uhle, a tak sa na jednotkovej ploche akumuluje väčšie množstvo tepla. Otepľovanie je preto výraznejšie na južných svahoch.

Výška

Ak postupujeme v horách smerom nahor, vzduch sa ochladzuje každých 100 metrov o 1 °C. Čím je vzduch chladnejší, tým menej vodnej pary obsahuje. Vzduch má pri rosnom bode teplotu, pri ktorej už nemôže prijať viac vodnej pary. Keď vzduch dosiahne rosný bod, začnú sa tvoriť oblaky a potom dochádza ku kondenzácii, nad 0 °C v podobe dažďa a pod 0 °C vo forme snehu. Po dosiahnutí rosného bodu teplota stúpajúceho vzduchu sa každých 100 metrov znižuje iba o 0,5 °C.
Vzduch, ktorý sa dostane po vrchol hory, zostúpi na druhej strane hory, pričom sa jeho teplota každých 100 metrov zvyšuje o 1 °C. Na tejto strane nedochádza ku kondenzácii, nakoľko otepľujúci sa vzduch vie prijať čoraz viac vodnej pary, ale jeho skutočný obsah vodnej pary sa nemení. Z tohto dôvodu je vzduch na tejto strane suchší a teplejší.

Súvisiace extra

Podnebné pásma

Zem je rozdelená na geografické, podnebné a vegetačné pásma.

Ľadovec (stredný)

Ľadovec je veľká kopa ľadu, ktorá vznikla zo snehu a je v neustálom spomalenom pohybe.

Borovica lesná

Jeden z najrozšírenejších druhov borovíc na svete, ktorý pochádza z Eurázie.

Geografický súradnicový systém

Geografický súradnicový systém umožňuje každé miesto na Zemi presne špecifikovať.

Miestne vetry

Medzi najdôležitejšie miestne vetry patria bríza, föhn, bóra, horský a dolinový vietor, ľadovcový vietor.

Putovanie Slnka po významných rovnobežkách Zeme

Zdanlivý pohyb Slnka je výsledkom rotácie Zeme okolo vlastnej osi.

Reliéfna mapa Číny

Táto animácia vám predstaví reliéf a hydrografiu Číny.

Všeobecná cirkulácia atmosféry

Rozdiel medzi teplotou v polárnych a rovníkových oblastiach spôsobuje prúdenie v atmosfére, ktorá je ovplyvnená množstvom faktorov, vrátane rotácie Zeme.

Všeobecnogeografická mapa Maďarska

Táto animácia zobrazuje geografické oblasti Maďarska.

Vegetačné stupne lesov

Stupne rôznych typov lesov sa môžu líšiť.

Vznik a typy oblakov

Z odparujúcej vody sa tvoria oblaky, ktoré majú rôzny tvar a ktorých voda dopadá naspäť na povrch Zeme vo forme zrážok.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Miesta pôvodu zvierat a plodín

Domestikované zvieratá a plodiny pochádzajú z rôznych častí sveta.

Topografia Zeme

V tejto animácii sa dozviete, ktoré sú najväčšie pohoria, nížiny, rieky, jazerá a púšte našej Zeme.

Added to your cart.