Vrstvy oceánov

Vrstvy oceánov

Hĺbka vody ovplyvňuje fyzikálne vlastnosti, flóru a faunu oceánu.

Geografia

Kľúčové slová

more, hydrosféra, fényelnyelődés, spotrebiteľ, výrobca, Rozkladacích, planktón, riasa, otvorené more, pobrežie, hlboké more, flóra a fauna, slanosť, oceán, morská voda, voda, príroda, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

Vrstvy oceánov

  • pobrežná zóna - Vody nad kontinentálnou plošinou, ktorá nesiaha hlbšie ako 200 m.
  • otvorené more - Horná 200 m vrstva mora, ktorá je vzdialená od pobrežia.
  • hlboké more - Vrstva otvoreného mora, ktorá sa začína od hĺbky 200 m.
  • 100 m
  • 200 m
  • 500 m
  • 1000 m
  • 2000 m
  • 3000 m
  • 4000 m
  • 5000 m

Morská flóra a fauna

  • 100 m
  • 200 m
  • 500 m
  • 1000 m
  • 2000 m
  • 3000 m
  • 4000 m
  • 5000 m

Fyzikálne vlastnosti morskej vody

  • 100 m
  • 200 m
  • 500 m
  • 1000 m
  • 2000 m
  • 3000 m
  • 4000 m
  • 5000 m
  • 300
  • 400
  • 500
  • 600
  • 700
  • 800
  • nm
  • slnečné žiarenie
  • vlnová dĺžka svetla
  • ultrafialové - Jeho vlnová dĺžka je 100–380 nm, v mori preniká do hĺbky 30 m.
  • fialové - Jeho vlnová dĺžka je 380-420 nm, v mori preniká do hĺbky cca. 120 m.
  • modré - Jeho vlnová dĺžka je 420-490 nm, v mori preniká maximálne do hĺbky 1000 m.
  • zelené - Jeho vlnová dĺžka je 490-575 nm, v mori preniká do hĺbky cca. 150 m.
  • žlté - Jeho vlnová dĺžka je 575-585 nm, v mori preniká do hĺbky cca. 50 m.
  • oranžové - Jeho vlnová dĺžka je 585-650 nm, v mori preniká do hĺbky 25-30 m.
  • červené - Jeho vlnová dĺžka je 650-760 nm, v mori preniká do hĺbky 5-15 m.

Absorpcia svetla

Hladinu mora zasahuje celé spektrum slnečného svetla. Voda pohlcuje svetlo, ale rôzne vlnové dĺžky pohlcuje v rôznej miere. Infračervené lúče, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné, sú pohltené už v hĺbke 3 m, ultrafialové lúče vedia však preniknúť až do hĺbky 30 m.

Rôzne vlnové dĺžky viditeľného svetla (ktorého rozsah spadá do vlnovej dĺžky 380-760 nm) pozostávajú zo zložiek rôznych farieb.
Morská voda pohlcuje jednotlivé farby nasledovne: najprv absorbuje červené svetlo v hĺbke 5-15 m. Oranžové svetlo preniká do hĺbky 25-30 m a žlté do hĺbky cca. 50 m. Zelené a fialové lúče sa môžu dostať aj do hĺbky väčšej ako 100 m.
Najhlbšie sa dostáva modré svetlo, zvyčajne do hĺbky 200-300 m, ale v stopách ho možno pozorovať aj v hĺbke 1000 m. More má preto modrú farbu.

Svetlo je životne dôležité pre organizmy žijúce v plytkom aj otvorenom mori. Tieto organizmy potrebujú svetelnú energiu kvôli fotosyntéze.
S úbytkom svetla miznú aj fotosyntetizujúce rastliny, čo vplýva aj na morskú faunu.

Teplota

Teplota a teplotné výkyvy mora sú v porovnaní s pevninou vyrovnanejšie. Sezónne zmeny teplôt povrchových vôd môžeme pozorovať v miernom pásme, teplota vôd v tropickom a polárnom pásme je relatívne stála.

So zväčšujúcou sa hĺbkou, dosiahnutím istej vrstvy sa teplota výrazne zníži. Táto vrstva je termoklina.
Termoklina je v tropických moriach stála a nachádza sa v hĺbke cca. 100-500 m. V moriach mierneho pásma sa termoklina sezónne mení. V polárnych moriach sú výrazné zmeny teplôt zriedkavé.
Teplota vody pod termoklinou je relatívne stála, dosahuje 2-4 °C.

Výskyt morských organizmov ovplyvňuje aj teplota. Druhy, ktoré sa ťažšie prispôsobujú zmenám teplôt, sa vyskytujú v tropických, polárnych alebo hlbokých moriach. Populácie morí mierneho pásma a plytkých morí vedia zniesť aj väčšie výkyvy teplôt.

Tlak

Hydrostatický tlak je výsledkom hmotnosti kvapaliny. Tlak pôsobí v kvapaline v každom smere. Jeho veľkosť závisí od výšky kvapalinového stĺpca a hustoty kvapaliny. Z toho vyplýva, že čím hlbšie sa ponoríme do mora, tým väčší tlak bude na nás pôsobiť. Každých 10 metrov do hĺbky sa tlak zvyšuje o 1 bar (100 kPa).

V prípade konštantnej teploty objem plynu je nepriamo úmerný tlaku, ktorý na neho pôsobí. Ak teda spustíme do mora loptu, čím hlbšie sa dostane, tým väčší tlak bude na ňu pôsobiť a tým menší bude jej objem.

Morské organizmy vyhľadávajú z hľadiska tlaku optimálnu zónu. Kvôli rozdielom v tlaku sa u mnohých morských organizmov vyvinula schopnosť, vďaka ktorej sa vedia prispôsobiť zmenám prostredia. Sú to hlavne morské živočíchy, ktoré dýchajú pomocou pľúc, ako napríklad tuleň, delfín a veľryba.

Salinita

Priemerná salinita morí je 35‰. To znamená, že 1 liter vody obsahuje 35 g minerálnych solí, hlavne kuchynskú soľ.

Salinitu svetového oceána môžeme považovať za konštantnú. Hlboké morianajhomogénnejšie: A mélytengerek a leghomogénebbek: ich salinita je 34,5-35‰.

Aj povrchová salinita oceánov je relatívne stála: 34-35‰. Najhomogénnejšiu salinitu má Tichý oceán. Atlantický oceán je uzavretejší a jeho salinita je v subtropickom pásme vyššia.
Salinitu morí ovplyvňuje okrem podnebia aj striedanie ročných období, prítok sladkej vody, respektíve ich geografická poloha.
Salinita teplejších morí s menším prítokom sladkej vody a množstvom zrážok je vyššia. Kvôli tomu je salinita Stredozemného mora vyššia.

Salinita morí sa s hĺbkou mení: člení sa na vrstvy podobne ako teplota. Vznik morských prúdov ovplyvňujú aj rozdiely teplôt a salinity.

Salinita morskej vody je životne dôležitá pre morské organizmy. Ak by sa salinita morí zrazu zmenila, spôsobilo by to veľký úhyn morskej populácie.

Animácia

  • pobrežná zóna - Vody nad kontinentálnou plošinou, ktorá nesiaha hlbšie ako 200 m.
  • otvorené more - Horná 200 m vrstva mora, ktorá je vzdialená od pobrežia.
  • hlboké more - Vrstva otvoreného mora, ktorá sa začína od hĺbky 200 m.
  • planktón - Masa drobných organizmov, ktoré sa vznášajú vo vode a nevedia plávať proti prúdu.
  • 0 m = 25 °C
  • 100 m = 23 °C
  • 200 m = 20 °C
  • 500 m = 15 °C
  • 1000 m = 5 °C
  • 2000 m = 3 °C - Teplota je odtiaľto smerom nadol takmer konštantná.
  • 100 m 1000 kPa = 10 bar
  • 500 m 5000 kPa = 50 bar
  • 1000 m 10000 kPa = 100 bar
  • 5000 m 50000 kPa = 500 bar
  • 100 m
  • 200 m
  • 500 m
  • 1000 m
  • 2000 m
  • 3000 m
  • 4000 m
  • 5000 m
  • 300
  • 400
  • 500
  • 600
  • 700
  • 800
  • nm
  • slnečné žiarenie
  • vlnová dĺžka svetla
  • ultrafialové - Jeho vlnová dĺžka je 100–380 nm, v mori preniká do hĺbky 30 m.
  • fialové - Jeho vlnová dĺžka je 380-420 nm, v mori preniká do hĺbky cca. 120 m.
  • modré - Jeho vlnová dĺžka je 420-490 nm, v mori preniká maximálne do hĺbky 1000 m.
  • zelené - Jeho vlnová dĺžka je 490-575 nm, v mori preniká do hĺbky cca. 150 m.
  • žlté - Jeho vlnová dĺžka je 575-585 nm, v mori preniká do hĺbky cca. 50 m.
  • oranžové - Jeho vlnová dĺžka je 585-650 nm, v mori preniká do hĺbky 25-30 m.
  • červené - Jeho vlnová dĺžka je 650-760 nm, v mori preniká do hĺbky 5-15 m.

Rozprávanie

Svetový oceán pokrýva 71% zemského povrchu a vytvára najväčší biotop na svete. Morský biotop môžeme rozdeliť na niekoľko rozličných zón, environmentálne podmienky mora sa v prípade jednotlivých zón menia, a to horizontálne aj vertikálne.

Morský biotop sa skladá z troch hlavných zón: pobrežných vôd, otvoreného mora a hlbokého mora.

Pobrežné vody sa nachádzajú nad kontinentálnou plošinou, ktorá nesiaha hlbšie ako 200 m. Ich flóra a fauna je najrozmanitejšia, vyskytuje sa tu najviac druhov. Tieto vody poskytujú živým organizmom najviac živín: z riek ústiacich do morí sa do pobrežných vôd dostáva veľa živín, respektíve aj zvyšky mŕtvych organizmov sa dostávajú späť do látkového kolobehu. Prítomnosť svetla umožňuje fotosyntézu.

Otvorené more znamená hornú 200 m vrstvu mora, ktorá je vzdialená od pobrežia. Aj tu je prítomné svetlo, čiže tu môže prebiehať fotosyntéza. Na otvorenom mori je však zvyčajne nedostatok živín, lebo zvyšky mŕtvych organizmov klesajú na dno mora. Na otvorenom mori je preto málo života.
Planktóny nájdeme tam, kde je viacej živín, napríklad v pobrežných vodách alebo v blízkosti prúdov smerujúcich nahor. Planktóny sú masou drobných organizmov, ktoré sa vznášajú vo vode a nevedia plávať proti prúdu. V tých oblastiach, kde sa premnožia planktóny, sa morská voda zafarbí na zeleno.

Hlboké more je vrstvou otvoreného mora, ktorá sa začína od hĺbky 200 m. Táto zóna nebola dostatočne preskúmaná. Od hĺbky 1000 m panuje úplná tma, takže sa tu nevyskytujú producenti. Žijú tu iba živočíchy a baktérie, ktoré konzumujú organické zvyšky padajúce z vyšších vrstiev.

Morský život je ovplyvnený aj environmentálnymi faktormi. Voda pohlcuje rôzne vlnové dĺžky svetla v rôznej hĺbke. Najhlbšie sa dostáva modré svetlo, preto má more modrú farbu.

Svetlo je životne dôležité pre organizmy žijúce v plytkom aj otvorenom mori. Tieto organizmy potrebujú svetelnú energiu kvôli fotosyntéze. S úbytkom svetla miznú aj fotosyntetizujúce rastliny, čo vplýva aj na morskú faunu.

Teplota a teplotné výkyvy mora sú v porovnaní s pevninou vyrovnanejšie. So zväčšujúcou sa hĺbkou sa teplota znižuje. Teplota vody je od hĺbky 2000 m relatívne stála, dosahuje 2-4 °C.

Výskyt morských organizmov ovplyvňuje aj teplota. Druhy, ktoré sa ťažšie prispôsobujú zmenám teplôt, sa vyskytujú v tropických, polárnych alebo hlbokých moriach. Populácie morí mierneho pásma a plytkých morí vedia zniesť aj väčšie výkyvy teplôt.

Čím hlbšie sa ponoríme do mora, tým väčší tlak bude na nás pôsobiť. V prípade konštantnej teploty objem plynu je nepriamo úmerný tlaku, ktorý na neho pôsobí. Ak teda spustíme do mora loptu, čím hlbšie sa dostane, tým väčší tlak bude na ňu pôsobiť a tým menší bude jej objem.

Morské organizmy vyhľadávajú z hľadiska tlaku optimálnu zónu. Kvôli rozdielom v tlaku sa u mnohých morských organizmov vyvinula schopnosť, vďaka ktorej sa vedia prispôsobiť zmenám prostredia. Sú to hlavne morské živočíchy, ktoré dýchajú pomocou pľúc, ako napríklad tuleň, delfín a veľryba.

Priemerná salinita morí je 35‰. To znamená, že 1 liter vody obsahuje 35 g minerálnych solí, hlavne kuchynskú soľ.

Najhomogénnejšiu salinitu má Tichý oceán. Atlantický oceán je uzavretejší a jeho salinita je v subtropickom pásme vyššia. Salinitu morí ovplyvňuje okrem podnebia aj striedanie ročných období, prítok sladkej vody, respektíve ich geografická poloha. Salinita teplejších morí s menším prítokom sladkej vody a množstvom zrážok je vyššia. Kvôli tomu je salinita Stredozemného mora vyššia.

Salinita morskej vody je životne dôležitá pre morské organizmy. Ak by sa salinita morí zrazu zmenila, spôsobilo by to veľký úhyn morskej populácie.

Súvisiace extra

Kontinenty a oceány

Kontinet je rozľahlá a súvislá časť súše, obklopená oceánom.

Moria a zálivy

Táto animácia zobrazuje najdôležitejšie moria a zátoky Zeme.

p-V-T diagram ideálnych plynov

Vzťah medzi tlakom, objemom a teplotou ideálnych plynov je uvedený v stavovej rovnici.

Čert morský

Táto bizarne vyzerajúca ryba využíva ako návnadu bioluminiscenciu - vyžarovanie viditeľného svetla. Animácia nám vysvetlí ako to funguje.

Ako funguje vysávač?

Vysávač vytvára mierne vákuum a prach nasáva pomocou vstupujúceho vzduchu s vyšším tlakom.

Hlbokomorské hydrotermálne prieduchy

Pri stredooceánskych chrbtoch, z prasklín na dne mora vyviera geotermicky zohriata voda.

Kolobeh vody (stredný)

Kolobeh vody zahŕňa procesy ako sú vyparovanie cez tvorbu oblakov kondenzáciu vody v nich v podoby daždových kvapiek alebo snehových vločiek a následný...

Kolobeh vody (základný)

Kolobeh vody zahŕňa procesy ako sú vyparovanie cez tvorbu oblakov kondenzáciu vody v nich v podoby daždových kvapiek alebo snehových vločiek a následný pád...

Mapa morského dna

Na morskom dne je možné vidieť hranice tektonických dosiek.

Medúza

Patria sem viaceré plávajúce rôsolovité mechúrniky. Je to najstarší druh zvierat, ktoré majú skutočné tkanivá.

Morské prúdy

Morské prúdy tvoria dopravníkový pás, ktorý vo výraznej miere ovplyvňuje Zemskú klímu.

Morské slapy

Jav morského prílivu a odlivu vzniká kvôli gravitačnej sile Mesiaca.

Odraz a lom svetla

Svetelný lúč sa na rozhraní dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu odráža a láme.

Odsoľovanie morskej vody

Odsoľovaním morskej vody sa vyrába z morskej vody pitná voda.

Ponorka Ictíneo II

Ponorka, ktorú navrhol španielsky vynálezca Narcís Monturiol, bola priekopníckym dielom v histórii plavby pod vodou.

Voda (H₂O)

Voda je veľmi stabilná zlúčenina zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách.

Dopravné siete

Animácia predstavuje suchozemné, vodné a vzdušné dopravné uzly.

Prístav

V prístave musí byť zabezpečená potrebná infraštruktúra a služby pre námornú dopravu.

Added to your cart.