Vegetačné stupne lesov

Vegetačné stupne lesov

Stupne rôznych typov lesov sa môžu líšiť.

Biológia

Kľúčové slová

layeredness, Tropický dažďový les, monzúnový les, dubový les, Bučina, ihličnatý les, les, Džungľa, stromy, kry, prízemná úroveň, drevo, trvalka, protokolovanie, flóra, ekosystém, drevnatý, biómy, tieňomilné, Súťaž, liana, orchidea, epifytický, evergreen, opadavý, zrážky, rastlina, biológia

Súvisiace extra

Scénky

Tropický dažďový les

  • emergenty - 50-60 m vysoké stromy, ktorých koruny nevytvárajú súvislú pokrývku. Kvôli tenkej vrstve pôdy korene týchto obrovských stromov sú zakorenené plytko, preto nevedia strom dobre upevniť. Z tohto dôvodu mnoho druhov tropických stromov má aj oporné korene.
  • zápoj - Vo výške 20-30 m vytvára uzatvorenú pokrývku.
  • podzápoj - Uzatvorená pokrývka, ktorú tvoria koruny 10-15 m vysokých stromov.
  • kry - Na úroveň krov sa dostáva málo svetla kvôli trom úrovniam stromov, preto je úroveň krov tvorená tieňomilnými rastlinami.
  • prízemná úroveň - Na prízemnú úroveň sa dostáva málo svetla kvôli trom úrovniam stromov, preto je prízemná úroveň tvorená tieňomilnými rastlinami, ako sú napr. paprade.
  • 10 m
  • Tropický dažďový les

Monzúnový les

  • emergenty - Listnaté stromy, ktoré dosahujú nanajvýš 40 m.
  • podzápoj - Pozostáva z listnatých stromov.
  • kry - Cez koruny stromov preniká relatívne veľké množstvo svetla, preto je úroveň krov bohatá.
  • prízemná úroveň - Cez koruny stromov preniká relatívne veľké množstvo svetla, preto je prízemná úroveň bohatá.
  • 10 m
  • Tropický dažďový listnatý les (monzúnový les)

Dúbrava

  • Dúbrava mierneho pásma
  • stromy - Pre dubovo-cerové lesy je charakteristická jedna úroveň koruny, kým pre dubovo-hrabové lesy dve úrovne. Vytvárajú menej uzatvorenú vrstvu ako bučina.
  • kry - Táto úroveň je rozvinutá vďaka tomu, že koruna stromov nevytvára spojitú vrstvu.
  • prízemná úroveň - Táto úroveň je rozvinutá vďaka tomu, že koruna stromov nevytvára spojitú vrstvu.
  • 10 m

Bučina

  • stromy - Siahajú do výšky cca. 30 m, tvoria uzatvorenú pokrývku, ktorá prepúšťa málo svetla.
  • kry - Táto úroveň je riedka, lebo koruna stromov vytvára uzatvorenú vrstvu.
  • prízemná úroveň - Táto úroveň je riedka, lebo koruna stromov vytvára uzatvorenú vrstvu.
  • 10 m
  • Bučina mierneho pásma

Smrečina

  • stromy - Stromy rastú do výšky 30-40 m, koruna stromov vytvára uzatvorenú vrstvu, ktorá prepúšťa málo svetla.
  • kry - Táto úroveň je riedka, lebo koruna stromov vytvára uzatvorenú vrstvu.
  • prízemná úroveň - Táto úroveň je riedka, lebo koruna stromov vytvára uzatvorenú vrstvu.
  • 10 m
  • Smrečina mierneho pásma

Biómy (graf)

  • tropický dažďový les - Množstvo zrážok v tropických dažďových lesoch presahuje 2000 mm a môže dosahovať aj 5000 mm. Tropické dažďové lesy sú vždyzelené lesy a charakterizuje ich rozmanitosť druhov. Pôda je chudobná na živiny, lebo ich absorbuje bohatá vegetácia a vymývajú ich zrážky. Kvôli trom úrovniam stromov tu prebieha veľké súperenie o svetlo: rozšírili sa rastliny žijúce na stromoch, ako napríklad bromélia a orchidey.
  • monzúnový les - Vzniká v tých oblastiach horúceho pásma, kde ročný úhrn zrážok predstavuje približne 1500-2000 mm. Kvôli dvom ročným obdobiam sa tu vyskytujú listnaté stromy. Koruna stromov je menej uzatvorená ako v tropických dažďových lesoch, preto je úroveň krov a prízemná úroveň rozvinutejšia.
  • lesnatá savana - Vyskytuje sa v tropických oblastiach s nedostatkom zrážok. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 200-1500 mm. V suchších oblastiach vzniká trávnatá savana, kým pre oblasti s väčším množstvom zrážok je charakteristická lesnatá savana.
  • trávnatá savana
  • púšť - Ročný úhrn zrážok nepresahuje 200 mm. Vegetácia je chudobná, tvoria ju hlavne suchomilné sukulenty.
  • dažďový les mierneho pásma - Vždyzelený les, ktorý vzniká v miernom pásme v oblastiach s najväčším množstvom zrážok.
  • subtropický les - Patrí k listnatým lesom mierneho pásma. Takým lesom je napríklad vavrínový les alebo les tvorený stromami s tvrdými listami.
  • listnatý les mierneho pásma - Ročný úhrn zrážok dosahuje 500 mm. Pre mierne pásmo sú charakteristické listnaté lesy, pričom rozmanitosť druhov rastlín zavisí od podnebia.
  • trávnatá step - Ročný úhrn zrážok v oblastiach trávnatých stepí nedosahuje 500 mm. Trávnatá step sa v Eurázii nazýva stepou, v Južnej Amerike pampou a v Severnej Amerike prériou.
  • tajga - Vzniká v studenom miernom pásme. Ročná priemerná teplota je okolo 0 °C, množstvo zrážok predstavuje menej ako 200 mm. V chladnom počasí je vyparovanie menšie, vďaka čomu stromom, ktoré tu rastú postačuje aj menšie množstvo zrážok. Tajgové lesy tvoria ihličnaté stromy.
  • tundra - Ročná priemerná teplota je okolo -10 °C, je tu málo zrážok, ktorých veľká časť spadne vo forme snehu. Vyskytujú sa tu nízke a povrch pokrývajúce byliny, nízke kry. Typické sú machy a lišajníky.
  • horúce pásmo - Ročná priemerná teplota: cca. 20–30 °C
  • mierne pásmo - Ročná priemerná teplota: cca. 0–20 °C
  • studené pásmo - Ročná priemerná teplota: ‹ 0 °C
  • zrážky
  • 2000 mm
  • 500 mm
  • 200 mm

Biómy (rastlinstvo)

Animácia

Rozprávanie

Tropický dažďový les:

Tropické dažďové lesy vznikajú v oblastiach tropického pásma s najväčším množstvom zrážok, kde je množstvo zrážok 2000-5000 mm a kde sa nevyskytujú ročné obdobia. Sú to vždyzelené lesy a charakterizuje ich rozmanitosť druhov. Pôda je chudobná na živiny, lebo ich absorbuje bohatá vegetácia a vymývajú ich zrážky. Kvôli trom úrovniam stromov tu prebieha veľké súperenie o svetlo. Na úroveň krov a prízemnú úroveň sa dostáva málo svetla, preto tu nájdeme iba tieňomilné rastliny.

Monzúnový les:

Monzúnové lesy sa objavujú v oblastiach tropického pásma pri dažďových lesoch. V týchto oblastiach hodnota ročného úhrnu zrážok je menej ako 2000 mm a typické je krátke suché obdobie. Kvôli dvom ročným obdobiam sa tu vyskytujú listnaté stromy. Koruna stromov je menej uzatvorená ako v tropických dažďových lesoch, preto je úroveň krov a prízemná úroveň rozvinutejšia.

Dúbrava:

V oblastiach mierneho pásma, kde ročný úhrn zrážok dosahuje 500 mm, vznikli listnaté lesy mierneho pásma. Jedným dôležitým typom listnatých lesov je dúbrava. V niektorých dúbravách je len jedna úroveň stromov, ale ak sa okrem dubov vyskytnú aj iné druhy stromov, tie vytvárajú nižšiu úroveň stromov. Nakoľko lístie dúbravy nevytvára spojitú vrstvu, prepúšťa dostatok svetla a vďaka tomu je úroveň krov a prízemná úroveň rozvinutá.

Bučina:

Bučiny sú typické pre chladnejšie územia mierneho pásma, ktoré sa nachádzajú v hornatých oblastiach položených vo výške 600-800 m. Úroveň stromov dosahuje výšku 30 m, koruna stromov vytvára uzatvorenú vrstvu, ktorá prepúšťa málo svetla. Nakoľko tu prebieha veľké súperenie o svetlo, stromy sú urastené, rastú vertikálne smerom nahor. Úroveň krov a prízemná úroveň je riedka, tvoria ich hlavne tieňomilné rastliny, respektíve jarné cibuľoviny, ktoré kvitnú ešte pred tým, ako sa na stromoch objavia listy.

Smrečina:

Vždyzelený typ lesa, ktorý je charakteristický pre studené mierne pásmo. Stromy dorastajú do výšky 30-40 m, koruna stromov vytvára uzatvorenú vrstvu, ktorá prepúšťa málo svetla. Obsah živín v pôde je nízky, nakoľko chladné počasie, vysoký obsah voskov a živíc v ihličí spomaľuje rozkladnú činnosť baktérií a húb, tvorbu humusu. Úroveň krov a prízemná úroveň je dosť riedka kvôli pôde chudobnej na živiny a tieňu.

Biómy

Na oboch pologuliach našej Zeme rozlišujeme horúce, mierne a studené pásmo. Horúce pásmo sa rozprestiera okolo rovníka, medzi obratníkom Kozorožca a Raka. Mierne pásmo je situované medzi obratníkmi a polárnymi kruhmi; rozlišujeme teplé, pravé a studené mierne pásmo. Studené pásmo sa nachádza v polárnych oblastiach.

Tak, ako sa zvyšuje množstvo zrážok v horúcom a miernom pásme, púšte striedajú trávnaté oblasti a lesy. Keď sa posúvame smerom k studenému pásmu, s menším množstvom zrážok sa objavujú trávnaté a lesnaté oblasti. V chladnom počasí je vyparovanie menšie, vďaka čomu rastliny môžu prežiť aj pri menšom množstve zrážok.

V horúcom pásme môže ročný úhrn zrážok dosiahnuť aj 5000 mm. So znižovaním množstva zrážok tropické dažďové lesy striedajú monzúnové lesy, potom nasleduje lesnatá a trávnatá savana; kde je ročný úhrn zrážok menej ako 200 mm, vznikajú púšte.

V miernom pásme v oblastiach s najväčším množstvom zrážok nájdeme dažďové lesy mierneho pásma. V teplom miernom pásme so znižovaním množstva zrážok ich striedajú vždyzelené subtropické lesy (vavrínové lesy a stromy s tvrdými listami). V pravom miernom pásme so znižovaním množstva zrážok sa objavujú listnaté lesy a trávnatá step. Trávnatá step sa v Eurázii nazýva stepou, v Severnej Amerike prériou a v Južnej Amerike pampou. V najsuchších oblastiach vznikajú púšte mierneho pásma.
Lesy studeného mierneho pásma sú tajgové lesy, ktoré sú ihličnatými lesmi s najväčšou rozlohou na našej planéte.

V studenom pásme sa nachádza tundra. Jej vegetáciu tvoria machy, lišajníky, nízke kry. Keď sa začneme vzďaľovať od polárnych kruhov, dostaneme sa do polárnej oblasti, ktorá je permanentne pokrytá snehom, preto vyššie rastliny tu nemôžu prežiť.

Súvisiace extra

Odlesňovanie

Ničenie lesov má mnoho negatívnych dopadov na životné prostredie.

Podnebné pásma

Zem je rozdelená na geografické, podnebné a vegetačné pásma.

Nika

Termín v ekológií, ktorý popisuje spôsob života druhu.

Borovica lesná

Jeden z najrozšírenejších druhov borovíc na svete, ktorý pochádza z Eurázie.

Dub letný

Na príklade duba nám animácia predstaví ako sa stromy menia v priebehu ročných období.

Kolobeh kyslíka

Kyslík je nevyhnutným životným prvkom pre väčšinu organizmov. Na Zemi je v neustálom kolobehu.

Pagaštan konský

Táto animácia zobrazuje ako sa strom gaštanu mení v priebehu ročných období.

Sekvojovec mamutí

Sekvojovec mamutí je hmotnosťou najväčší živý organizmus.

Výšková pásmovitosť

V horách sa podnebie, pôda, flóra a fauna menia s nadmorskou výškou.

Zmena ročných období (pokročilý)

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, preto sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol sklonu a intenzita slnečných lúčov.

Ľadovec (stredný)

Ľadovec je veľká kopa ľadu, ktorá vznikla zo snehu a je v neustálom spomalenom pohybe.

Huby

Plodnica klobúkovitých húb vzniká z hubových vlákien, ktoré sa vyvíjajú zo spóry.

Jež západný

Jež západný sa bráni skrútením do klbka pomocou svojich pichliačov.

Pôdne typy (pôdne profily)

Táto animácia prezentuje rôzne pôdne typy.

Pojmy fyzickej geografie

Táto animácia zobrazuje najdôležitejšie vlastnosti reliéfu, povrchových vôd a ich príslušné symboly.

Porovnanie jedlých a jedovatých húb

Niektoré huby sú jedovaté a môžu byť smrteľné pre človeka, zatiaľ čo iné sú jedlé a často používané pri varení.

Všeobecná cirkulácia atmosféry

Rozdiel medzi teplotou v polárnych a rovníkových oblastiach spôsobuje prúdenie v atmosfére, ktorá je ovplyvnená množstvom faktorov, vrátane rotácie Zeme.

Životný cyklus machorastov a papraďorastov

Táto animácia porovnáva životný cyklus machorastov a papraďorastov, pomáha pochopiť všeobecný životný cyklus rastlín.

Jarné cibuľové rastliny

Zoznámime sa s tulipánom, narcisom, snežienkou a stavbou ich kvetu.

Morské prúdy

Morské prúdy tvoria dopravníkový pás, ktorý vo výraznej miere ovplyvňuje Zemskú klímu.

Zmena ročných období (základný)

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, preto sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol sklonu a intenzita slnečných lúčov.

Added to your cart.