Sopečná činnosť

Sopečná činnosť

Počas sopečnej činnosti magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch.

Geografia

Kľúčové slová

sopka, magma mechanizmus, sopečná erupcia, sopky, Sopečná činnosť, magma, Následná sopečná činnosť, magma komora, dosková tektonika, zemetrasenie, láva, formácie horská, Vezuv, príroda, zemepis, tektonická doska, zemská kôra, katastrofa

Súvisiace extra

Scénky

Sopky a platňová tektonika

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Najväčšie sopečné erupcie

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Explozívna erupcia

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Efuzívna erupcia

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Zmiešaná erupcia

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Následná sopečná činnosť

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Rozprávanie

Sopečná činnosť je proces, v rámci ktorého magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch. Sopky sa neobjavujú náhodne, ale vytvárajú reťazce, ktoré sa nachádzajú hlavne pozdĺž okrajov tektonických platní.
Sopečná činnosť zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pohorí.
Magma je podpovrchová, horúca, tečúca roztavená hornina. Magma vytekajúca na povrch je láva. Na mieste, kde sa dostáva na povrch, vzniká sopka.
Podľa typu erupcie rozlišujeme explozívne, efuzívne a zmiešané sopky.

Explozívne sopky produkujú množstvo pary a plynov, ktoré sa dostávajú na povrch cez kráter prostredníctvom prudkých výbuchov. Tak vzniká vysoký stĺp popolového mraku a prúd sopečných úlomkov. Vietor môže popolový mrak rozšíriť na veľké územie. Prúd sopečných úlomkov sa valí dole sopečným kužeľom veľkou rýchlosťou. Toto je najničivejšia forma sopečnej erupcie.
Krakatau, Mt. Pelée a Mt. St. Helens sú najznámejšími príkladmi sopiek s erupciou tohto typu.

Efuzívne erupcie nie sú sprevádzané výbuchom, ani prúdom sopečných úlomkov, na povrch vystupuje iba tekutá láva. Sopečný kužeľ vzniká zo stuhnutej lávy.
Príkladom pre tento typ sopiek je Mauna Kea a Mauna Loa, obe sa nachádzajú na Havajských ostrovoch.

V prípade zmiešaných sopiek dochádza k výbuchu, ako aj prúdeniu lávy. Sopečný kužeľ pozostáva zo striedajúcich sa vrstiev úlomkov a lávy, to sú vrstvené sopky.
Väčšina sopiek na Zemi patrí k tomuto typu. Najznámejším príkladom je Stromboli, Etna a Cotopaxi.

Po sopečných erupciách môžeme pozorovať následnú sopečnú činnosť, ktorá pozostáva najmä z úniku pary a plynov.

Fumarola je súhrnným názvom pre otvory, ktorými v rámci následnej sopečnej činnosti uniká para a plyny. Na povrch vystupuje para, ktorá obsahuje rôzne chemické látky a plyny.

Solfatara je označenie pre otvory produkujúce sírové výpary. Jedná sa o takú fumarolu, z ktorej sa spolu s vodnou parou uvoľňujú aj sírové zlúčeniny.

Aj mofeta je fumarola: v jej prípade je produktom následnej sopečnej činnosti oxid uhličitý. Mofeta môže byť suchá, kedy na povrch vystupuje plyn, respektíve mokrá, kedy vystupuje uhličitanová voda.

Gejzír je periodicky vyvierajúci horúci prameň. Voda presakuje do podpovrchových dutín a akumuluje sa tam. Pod ňou sa nachádza magmatický krb, vplyvom jeho tepla táto voda zovrie a vyviera ako fontána.

Bahnové sopky sú sprievodnými javmi sopečnej činnosti na bahnitých územiach. Z riedkeho bahna neustále buble plyn.

Najničivejšie sopečné erupcie rozptýlia obrovské množstvo úlomkov.
Krakatau počas svojej erupcie v roku 1883 roztrúsila materiál s objemom 18 km³, kým Tambora pri erupcii v roku 1815, ktorá bola azda najväčšou v dejinách ľudstva, rozptýlila úlomky s celkovým objemom 80 km³.
Takéto mohutné erupcie majú globálne dopady na zemskú atmosféru, podnebie a živé organizmy.

Súvisiace extra

Zlom (základný)

Zlom vzniká pri uvoľnení postupne rastúceho napätia prepojovaním malých puklín a...

Skleníkový efekt

Ľudská činnosť zvyšuje skleníkový efekt a vedie ku globálnemu otepľovaniu.

Fjord

Fjord je dlhý a úzky morský záliv, ktorý vzniká v hornatých oblastiach v blízkostí morí...

Permafrost

Hranica trvalo zamrznutých oblastí čoraz viac ustupuje kvôli globálnemu otepľovaniu.

Terestriálne planéty

Planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars sa formovali podobným spôsobom, ale iba na našej Zemi sa...

Obrie rieky v oblasti rovníka

Najväčšie rieky na Zemi sa nachádzajú v tropickej oblasti.

Vápenec

Vápenec je usadenou horninou s vysokým obsahom uhličitanu vápenatého.

Počasie a podnebie

Podnebie je stálym počasím charakteristickým pre dané územie, ktoré sa mení iba v...

Added to your cart.