Rušeň Rocket (1829)

Rušeň Rocket (1829)

Parný rušeň anglického inžiniera Georgea Stephensona bol postavený v rámci súťaže lokomotív v roku 1829.

Technológia

Kľúčové slová

parná lokomotíva, Raketa, Vlak, Lokomotíva, železničné, Parný stroj, Stephenson, parný výkon, stroje, kotol, rampa, doprava, histórie železničnej dopravy, technika, dejepis

Súvisiace extra

Scénky

Parný rušeň

George Stephenson, otec parného rušňa

Parný rušeň bol prvým železničným rušňom, ktorý bol poháňaný motorom. Tento vynález spôsobil revolúciu v osobnej aj nákladnej doprave. Prvý funkčný rušeň zostrojil Richard Trevithick, ale skutočný prelom znamenala až konštrukcia Georga Stephensona.
Britský inžinier George Stephenson (1791–1848) a jeho syn Robert pozbierali výsledky predošlých experimentov s parnými rušňami a vylepšili ich pomocou originálnych nápadov, nových princípov a technických inovácií.
Stephensonovci predstavili svoju konštrukciu v roku 1825. Ich rušeň pod názvom Locomotion No. 1 (v ktorom sa spaľovalo uhlie a pšenica) ťahal vlakovú súpravu pozostávajúcu z 38 vozňov (so 600 cestujúcimi) na 14 kilometrovej trati medzi Stocktonom a Darlingtonom. Tento rušeň ťahal vlakovú súpravu s hmotnosťou 70 t na prvej verejnej železničnej trati na svete, na ktorej boli rušne poháňané parou. Dosahoval aj rýchlosť 24 km/h.
Stephensonov najznámejší rušeň bol Rocket („Raketa”). Tento rušeň vďaka svojej spoľahlivosti a rýchlosti v roku 1829 vyhral súťaž organizovanú pre parné rušne spoločnosťou Liverpool & Manchester Railway Company (jeho priemerná rýchlosť bola 21 km/h a maximálna rýchlosť 34,4 km/h).
Keď táto železničná spoločnosť v roku 1830 otvorila novú železničnú linku, Rocket ťahal prvú úspešnú vlakovú súpravu na svete, ktorá zabezpečovala prepravu osôb.

George Stephenson

Víťaz súťaže: Rocket

Charakteristika

Konštrukcia a vlastnosti rušňa Rocket

Stephensonov vynález spôsobil revolúciu v oblasti výroby rušňov: riešenia a princípy vyvinuté Stephensonom boli uplatnené aj v prípade väčšiny parných rušňov, ktoré nasledovali po rušni Rocket.
Základná konštrukcia stroja slúžila ako vzor. Parné rušne zvyčajne pozostávajú z troch hlavných konštrukčných prvkov: z kotla, stroja a podvozku. Palivo, ktoré sa spaľovalo v kotli, sa skladovalo v osobitnom voze pripojenom k rušňu (alebo v zásobníku priamo pripevnenom k rušňu).
Rušeň Rocket bol vyrábaný spoločnosťou Robert Stephenson & Co. v Newcastle-upon-Tyne. Jeho rozchod koľajníc predstavoval 143,5 cm, jeho dĺžka medzi nárazníkmi 730 cm a jeho výška 490 cm. Tento rušeň so služobnou hmotnosťou 4,3 ton dosahoval maximálnu rýchlosť 47 km/h.

Rocket v minulosti...

...a dnes

Strojové zariadenie

Srdce rušňa

Piest je valcovou súčiastkou, ktorej úlohou je prostredníctvom zmeny objemu valca docieliť posuvný pohyb použitím tlaku plynu alebo tekutiny.
Šikmé parné valce boli umiestnené na stranách ohniska rušňa Rocket. Piest vložený do valca rozdeľoval priestor valca na dve časti. Jeho pohyb zabezpečoval tlak privádzanej pary. Piest spájala s križiakom tyč, čím bol zabezpečený priamočiary pohyb. Z druhej strany križiaka vychádzala ojnica, ktorá pomocou kľuky prenášala hnaciu silu k hnaným kolesám.
Novým riešením v prípade Stephensonovho rušňa bola krátkosť spojovacích tyčí šikmých piestových valcov. Vďaka tomu bolo možné vyvinúť na kolesá väčšiu hnaciu silu, a tak rušeň Rocket dosahoval predtým nevídanú rýchlosť.

Kotol

Para v službe pokroku

Jedným z hlavných konštrukčných prvkov parného rušňa bol kotol pozostávajúci z viacerých častí. V ňom sa tepelná energia uvoľnená počas horenia paliva odovzdávala vode v kotle, z ktorej vznikala para.
Stephenson vyvinul na odvádzanie dymových plynov vznikajúcich počas horenia dymové rúry. Spaliny sa tak z valcového kotla dostávali do komína a potom von do vzduchu. Významnou inováciou bol aj ťahový komín. Výroba pary sa tak stala efektívnejšou.
Aj súťaž vtedajších rušňov rozhodla veľkosť vykurovacích povrchov. (Ak je voda v kontakte s ohniskom na čo najväčšom povrchu, odovzdávanie tepla je o to rýchlejšie.) Rúrkový kotol Henryho Bootha, ktorý bol použitý aj v rušni Rocket, bol v tej dobe najefetívnejším kotlom.

Pohľad z kabíny vodiča

Konštrukcia

Konštrukcia a vlastnosti rušňa Rocket

Stephensonov vynález spôsobil revolúciu v oblasti výroby rušňov: riešenia a princípy vyvinuté Stephensonom boli uplatnené aj v prípade väčšiny parných rušňov, ktoré nasledovali po rušni Rocket.
Základná konštrukcia stroja slúžila ako vzor. Parné rušne zvyčajne pozostávajú z troch hlavných konštrukčných prvkov: z kotla, stroja a podvozku. Palivo, ktoré sa spaľovalo v kotli, sa skladovalo v osobitnom voze pripojenom k rušňu (alebo v zásobníku priamo pripevnenom k rušňu).
Rušeň Rocket bol vyrábaný spoločnosťou Robert Stephenson & Co. v Newcastle-upon-Tyne. Jeho rozchod koľajníc predstavoval 143,5 cm, jeho dĺžka medzi nárazníkmi 730 cm a jeho výška 490 cm. Tento rušeň so služobnou hmotnosťou 4,3 ton dosahoval maximálnu rýchlosť 47 km/h.

Rocket v minulosti...

...a dnes

Rozprávanie

Začiatkom 19. storočia sa parné stroje objavili v takmer každej oblasti nášho života, vrátane dopravy. Parné rušne boli prvými železničnými rušňami, ktoré poháňali stroje. Tento nový vynález sa v krátkom čase stal mimoriadne úspešným a spôsobil revolúciu v nákladnej aj osobnej doprave.

Britský inžinier George Stephenson a jeho syn Robert pozbierali výsledky predošlých experimentov s parnými rušňami a vylepšili ich pomocou originálnych nápadov, nových princípov a technických inovácií.
Pomocou ťahového komína zefektívnili výrobu pary a na odvádzanie dymových plynov vytvorili dymové rúry. Vďaka skráteniu spojovacích tyčí šikmých piestových valcov bolo možné vyvinúť na kolesá väčšiu hnaciu silu. Stephensonovci tým spôsobili revolúciu v oblasti výroby rušňov. Ich stroje a riešenia sa používali aj v neskoršom období.

Ich najznámejším rušňom bol Rocket („Raketa”), ktorý bol vyrobený v roku 1829. Viac než 7 m dlhý a takmer 5 m vysoký rušeň mal služobnú hmotnosť 4,3 t.
Vďaka inováciám bol Stephensonov vynález spoľahlivý a rýchly, a tak v roku 1829 vyhral súťaž organizovanú pre parné rušne. Maximálna rýchlosť rušňa Rocket, v ktorom spaľovali uhlie a pšenicu skladovanú v osobitnom voze, bola 47 km/h.
V roku 1830 pri otvorení novej železničnej linky Liverpool-Manchester "Raketa" mohla vďaka svojmu víťazstvu v súťaži ťahať prvú úspešnú vlakovú súpravu na svete, ktorá zabezpečovala prepravu osôb.

Súvisiace extra

Ako funguje sonar?

Sonar funguje na princípe radaru, ale namiesto rádiových vĺn používa ultrazvuk.

Rimac Concept One

Prvý automobilový model chorvátskej spoločnosti Rimac Automobili je najrýchlejším...

Dizajn a konštrukcia diaľnic

Na diaľnici sa môžete premávať na dvojprúdovej vozovke.

Metro

Najrýchlejší koľajový prostriedok mestskej hromadnej dopravy.

Fokker Dreidecker I (1917)

Fokker Dr.I bolo nemecké jednomiestne trojplošné stíhacie lietadlo používané v 1....

MÁV M61 motorová lokomotíva (1963)

Legendárna lokomotíva maďarských železničných tratí triedy M61 niesla názov NOHAB.

Typy mostov

Mosty rozdeľujeme podľa konštrukcie na nosníkové, oblúkové, visuté, konzolové a lanové.

Added to your cart.