Putovanie Slnka po významných rovnobežkách Zeme

Putovanie Slnka po významných rovnobežkách Zeme

Zdanlivý pohyb Slnka je výsledkom rotácie Zeme okolo vlastnej osi.

Geografia

Kľúčové slová

Slnko, Zem, Rotácia, rotácia okolo svojej osi, Obratník Raka, Obratník Kozorožca, Rovník, Severný polárny kruh, Južný polárny kruh, horizont, zenit, ekliptický, nebeská sféra, zimný slnovrat, letný slnovrat, rovnodennosť, slnovrat, vyvrcholenie, jar, Leto, Jeseň, Zima, sezóna, obehový systém, rok, Kalendár, mesiac, mesiace, uhol dopadu, slnečné svetlo, Dĺžka slnečného svitu, Zmena ročných období, fyzickej geografie, astronómia, zemepis

Súvisiace extra

Otázky

Scénky

Vzťah Zeme a nebeskej sféry

Nebeské telesá nad nami - medzi nimi aj Slnko - sa počas dňa zdanlivo pohybujú. Vysvetlením tohto úkazu je, že Zem rotuje okolo vlastnej osi, a to smerom zo západu na východ. Preto sa Slnko pre zemského pozorovateľa pohybuje smerom z východu na západ. Slnko zdanlivo opisuje na nebeskej sfére, teda na oblohe kruhovú dráhu, ktorá vyzerá ako kupola rozprestierajúca sa nad Zemou.

Ak sa chceme orientovať v rámci nebeskej sféry, potrebujeme poznať pojem horizont. Vo všeobecnosti je horizont tam, kde sa stretáva obloha so zemským povrchom, je to teda priesek roviny dotýkajúcej sa zemského povrchu s nebeskou sférou.
Zenit je priesečníkom priamky vedenej z bodu pozorovateľa kolmo na rovinu pozorovania a nebeskej sféry, je to teda ten bod na oblohe, ktorý je nad hlavou pozorovateľa. Ak rotačnú os Zeme rovnobežne posunieme na miesto pozorovateľa a predĺžime ju, nebeskú sféru pretne v severnom a južnom svetovom póle.

Ekliptika je rovina obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Rotačná os Zeme zviera s ekliptikou 66,5 stupňový uhol, z toho vyplýva, že slnečné lúče počas roka dopadajú kolmo na Zem na rôznych miestach. Iba dvakrát do roka sú kolmé na rovník.

Počas týchto dvoch dní Slnko strávi v každom bode Zeme rovnaký čas nad aj pod horizontom, takže dĺžka dňa a noci je rovnaká. Toto nazývame jarnou, respektíve jesennou rovnodennosťou.

Počas dvoch dní v roku, koncom júna a decembra slnečné lúče dopadajú kolmo na rovnobežku 23,5° severnej a južnej šírky. Slnko trávi vtedy najdlhší čas nad horizontom na severnej pologuli v júni a na južnej pologuli v decembri. Tieto dve rovnobežky, kde Slnko trávi poludnie počas týchto dvoch dní, nazývame obratníkom Raka a Kozorožca.

Po týchto dvoch dňoch slnečné lúče dopadajú kolmo na rovnobežky, ktoré sú umiestnené nižšie než 23,5°. Obratník Raka a Kozorožca teda znamená zvrat v zdanlivej ceste Slnka, Slnko obracajú k rovníku (odtiaľ pochádza ich názov). Zvrat v ceste Slnka nazývame letným a zimným slnovratom.

Na základe toho môžeme skonštatovať, že Slnko je od obdobia jarnej rovnodennosti do obdobia jesennej rovnodennosti počas poludnia vo väčšej výške na severnej pologuli, než na južnej. Slnečné lúče dopadajú na severnú pologuľu vo väčšom uhle sklonu a odovzdávajú viac energie. Toto obdobie je preto na severnej pologuli letným polrokom a na južnej zimným. Od obdobia jesennej rovnodennosti do obdobia jarnej rovnodennosti je to práve naopak.

Počas letného slnovratu hranica medzi dňom a nocou zviera s rotačnou osou Zeme 23,5° uhol. Kvôli tomu sa táto hranica nedotýka miest, ktoré sú nad 66,5° šírky. Tieto rovnobežky sa nazývajú severným a južným polárnym kruhom.

Počas letného slnovratu oblasti na severnej pologuli, ktoré sa nachádzajú nad 66,5° sú úplne osvetlené 24 hodín, kým na južnej pologuli sú v úplnej tme. Počas zimného slnovratu je situácia presne opačná.

Okrem týchto dvoch dní postupom času je uhol zvieraný rotačnou osou a hranicou medzi dňom a nocou čoraz menší než 23,5°. To znamená, že územie, na ktorom trvá deň alebo noc 24 hodín, je čoraz menšie.

Nakoniec počas jarnej a jesennej rovnodennosti hranica medzi dňom a nocou bude presne pri póloch. Vtedy je dĺžka dňa a noci rovnaká všade na Zemi.

V zóne medzi polárnymi kruhmi sa pravidelne strieda deň s nocou, ale ich dĺžka sa mení. Dĺžka dňa závisí od zemepisnej šírky a polohy Slnka a Zeme, teda od aktuálneho dátumu.

Hranica medzi dňom a nocou rozdeľuje rovník na dve časti, preto je tam dĺžka dní a nocí stála: 12-12 hodín.

Nebeská sféra

Uhol sklonu slnečných lúčov

Putovanie Slnka po významných rovnobežkách Zeme

Hra

Animácia

Súvisiace extra

Podnebné pásma

Zem je rozdelená na geografické, podnebné a vegetačné pásma.

Zmena ročných období (pokročilý)

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, preto sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol sklonu a intenzita slnečných lúčov.

Časové pásma

Zem je rozdelená do 24 časových pásiem. Časové pásmo je tá časť Zeme, ktorá používa rovnaký štandardný čas.

Životný štýl eskimákov

Iglu sú typické obydlia postavené Eskimákmi žijúcimi v Arktickej oblasti.

Geografický súradnicový systém

Geografický súradnicový systém umožňuje každé miesto na Zemi presne špecifikovať.

Meranie času

Prvé kalendáre a nástroje na meranie času už boli používané aj v civilizáciách starovekého Východu.

Navigačné nástroje z minulosti

Orientáciu na moriach celé storočia uľahčovalo niekoľko vynikajúcich nástrojov.

Planéty, veľkosti

Okolo Slnečnej dráhy obiehajú terestiálne planéty, a joviálne planéty (plynné obry).

Skleníkový efekt

Ľudská činnosť zvyšuje skleníkový efekt a vedie ku globálnemu otepľovaniu.

Slnečná sústava, planéty

Okolo Slnka obieha na obežnej dráhe 8 planét.

Slnko

Priemer Slnka je asi 109 násobok priemeru Zeme. Väčšina z jeho hmotnosti sa skladá z vodíka.

Výšková pásmovitosť

V horách sa podnebie, pôda, flóra a fauna menia s nadmorskou výškou.

Zatmenie Slnka

Keď sa Slnko, Mesiac a Zem stretnú v jednej priamke, Mesiac môže čiastočne alebo celkom zakryť Slnko.

Zem

Zem je skalnatá planéta s pevnou kôrou a kyslíkom v atmosfére.

Added to your cart.