Pojmy fyzickej geografie

Pojmy fyzickej geografie

Táto animácia zobrazuje najdôležitejšie vlastnosti reliéfu, povrchových vôd a ich príslušné symboly.

Geografia

Kľúčové slová

fyzickej geografie, koncepty, odľahčovacie funkcie, povrchovej vody, reliéf, vysočina, nížina, Veľká dunajská kotlina, stredohorie, vysoké pohorie, rieka, stojatých vodách, oceán, more, jazero, topografické značky, hydrografických symboly, elevácie, povrchová voda, hydrografia, topografické reprezentácie, príroda, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

Povrchové formy 1

  • pahorkatina - Povrchová forma s nadmorskou výškou 200-500 m, ktorá je nižšia ako pohorie a má nerovný povrch.
  • depresia - Nížina pod hladinou mora, ktorá má väčšiu rozlohu a takmer vodorovný povrch.
  • nížina - Nížina s výškou 0-200 m vzhľadom k hladine mora, ktorá má väčšiu rozlohu a takmer vodorovný povrch.
  • planina - Nížina s výškou presahujúcou 200 m nad morom, ktorá má väčšiu rozlohu a takmer vodorovný povrch.
  • vysoké pohorie - Vyvýšenina, ktorá presahuje 1500 m nad morom.
  • stredne vysoké pohorie - Vyvýšenina s výškou 500-1500 m nad morom.

Povrchové formy 2

  • koralový ostrov - Ostrov, ktorý vznikol z koralov.
  • ostrov - Pevnina, ktorú z každej strany obklopuje voda.
  • polostrov - Časť pevniny, ktorá zasahuje do mora, rieky alebo jazera. Z troch strán ju obklopuje voda.
  • úbočie kopca - Svahovitý povrch, ktorý sa nachádza medzi vrcholom a úpätím kopca.
  • kopec - Prírodná povrchová vyvýšenina ohraničená svahmi, ktorej výška nepresahuje 500 m.
  • vrchol kopca - Najvyššie položená časť kopca.
  • jaskyňa - Podzemná dutina, ktorá je aspoň 2 metre dlhá.
  • panva - Priehlbina s väčšou rozlohou, ktorá sa ťahá medzi vrchmi a je z každej strany uzatvorená.
  • úpätie - Spodná časť vrchu.
  • horské úbočie - Svahovitý povrch, ktorý sa nachádza medzi horským hrebeňom a úpätím.
  • údolie - Pozdĺžna priehlbina, ktorá je ohraničená svahmi.
  • horský hrebeň - Čiara, ktorá spája najvyššie body horského chrbta.
  • horský priesmyk - Nižšia časť horského hrebeňa, ktorá je najvhodnejšia z hľadiska dopravy. Prechádza cez ňu cesta.
  • vrchol hory - Najvyššie položená časť hory. Má väčšiu rozlohu ako štít.
  • aktívna sopka - Miesto, kde sa na povrch dostáva magma.
  • hora - Prírodná povrchová vyvýšenina ohraničená svahmi, ktorej výška presahuje 500 m.
  • horský štít

Povrchové vody 1

  • oceán - Slaná stojatá voda s veľkou rozlohou, vlastnou panvou a cirkulačným systémom, ktorá pokrýva oceánsku platňu a rozdeľuje kontinenty.
  • záliv - Časť oceána, mora alebo jazera, ktorá zasahuje do pevniny.
  • more - Slaná stojatá voda, ktorá má menšiu rozlohu ako oceán. Je spojená s oceánom. Od oceánu ju delia ostrovy, polostrovy alebo morské prielivy.
  • kanál - Umelý vodný tok, ktorý slúži na odvádzanie vody alebo vodnú dopravu.
  • hlavný tok rieky - Najdlhšia rieka alebo rieka s najväčším prietokom vody v danom povodí.
  • povodie - Územie ohraničené vodnými predelmi, kde sa voda z celého povodia zbieha v jednom bode.
  • rieka - Prírodný vodný tok prúdiaci v naklonenom koryte.
  • rozvodie - Čiara, ktorá rozdeľuje dve povodia a spája najvyššie povrchové body, ktoré sa nachádzajú medzi nimi.
  • prítok rieky - Rieka, ktorá neústi do mora, ale do väčšej rieky.
  • jazero - Stojatá voda, ktorá vypĺňa na pevnine priehlbiny. Z každej strany ju ohraničuje pevnina. Nie je spojená s morom alebo oceánom.

Povrchové vody 2

  • vodopád - Vodný tok, ktorý sa rúti smerom nadol na tých miestach, kde koryto rieky s horninami rôznej tvrdosti vytvára schodovité nerovnosti, nakoľko mäkšie horniny erodujú rýchlejšie.
  • ľadovec - Masa ľadu, ktorá vypĺňa údolia vysokých hôr a pomaly sa posúva nadol.
  • priehrada - Bariéra postavená kolmo na smer vodného toku, ktorá uzatvára časť údolia, aby zablokovala tok vody alebo ju akumulovala.
  • močiar - Jedna z fáz pustnutia jazera, kedy vegetácia prerastie otvorenú vodnú hladinu.
  • estuár - Lievikovité vyústenie rieky do otvoreného mora alebo oceána. Tu sú slapové sily (príliv a odliv) mora silnejšie, ako schopnosť rieky akumulovať nánosy, nánosy sa preto vymývajú.
  • prístav - Časť pobrežia, kde môžu zakotviť lode.
  • kanál - Umelý vodný tok, ktorý slúži na odvádzanie vody alebo vodnú dopravu.
  • ústie - To miesto, kde sa rieka vlieva do inej rieky, jazera, mora alebo oceána.
  • deltovité ústie - Ústie riek, ktoré sa vlievajú do uzatvoreného mora.Tu sú slapové sily (príliv a odliv) mora slabšie, ako schopnosť rieky akumulovať nánosy, nánosy sa preto ukladajú a rieka sa rozvetvuje.
  • útes - Vyvýšenina v blízkosti alebo tesne nad hladinou stojatých vôd alebo vodných tokov. Komplikuje plavbu lodí.
  • prieliv - Úzky vodný úsek, ktorý spája dve vodné plochy.

Animácia

  • pahorkatina - Povrchová forma s nadmorskou výškou 200-500 m, ktorá je nižšia ako pohorie a má nerovný povrch.
  • depresia - Nížina pod hladinou mora, ktorá má väčšiu rozlohu a takmer vodorovný povrch.
  • nížina - Nížina s výškou 0-200 m vzhľadom k hladine mora, ktorá má väčšiu rozlohu a takmer vodorovný povrch.
  • planina - Nížina s výškou presahujúcou 200 m nad morom, ktorá má väčšiu rozlohu a takmer vodorovný povrch.
  • vysoké pohorie - Vyvýšenina, ktorá presahuje 1500 m nad morom.
  • stredne vysoké pohorie - Vyvýšenina s výškou 500-1500 m nad morom.
  • oceán - Slaná stojatá voda s veľkou rozlohou, vlastnou panvou a cirkulačným systémom, ktorá pokrýva oceánsku platňu a rozdeľuje kontinenty.
  • more - Slaná stojatá voda, ktorá má menšiu rozlohu ako oceán. Je spojená s oceánom. Od oceánu ju delia ostrovy, polostrovy alebo morské prielivy.
  • rieka - Prírodný vodný tok prúdiaci v naklonenom koryte.
  • jazero - Stojatá voda, ktorá vypĺňa na pevnine priehlbiny. Z každej strany ju ohraničuje pevnina. Nie je spojená s morom alebo oceánom.
  • vodopád - Vodný tok, ktorý sa rúti smerom nadol na tých miestach, kde koryto rieky s horninami rôznej tvrdosti vytvára schodovité nerovnosti, nakoľko mäkšie horniny erodujú rýchlejšie.
  • priehrada - Bariéra postavená kolmo na smer vodného toku, ktorá uzatvára časť údolia, aby zablokovala tok vody alebo ju akumulovala.
  • prístav - Časť pobrežia, kde môžu zakotviť lode.
  • kanál - Umelý vodný tok, ktorý slúži na odvádzanie vody alebo vodnú dopravu.
  • ústie - To miesto, kde sa rieka vlieva do inej rieky, jazera, mora alebo oceána.
  • útes - Vyvýšenina v blízkosti alebo tesne nad hladinou stojatých vôd alebo vodných tokov. Komplikuje plavbu lodí.
  • prieliv - Úzky vodný úsek, ktorý spája dve vodné plochy.
  • stredne vysoké pohorie - Vyvýšenina s výškou 500-1500 m nad morom.
  • vysoké pohorie - Vyvýšenina, ktorá presahuje 1500 m nad morom.
  • rieka - Prírodný vodný tok prúdiaci v naklonenom koryte.
  • jazero - Stojatá voda, ktorá vypĺňa na pevnine priehlbiny. Z každej strany ju ohraničuje pevnina. Nie je spojená s morom alebo oceánom.
  • nížina - Nížina s výškou 0-200 m vzhľadom k hladine mora, ktorá má väčšiu rozlohu a takmer vodorovný povrch.
  • more - Slaná stojatá voda, ktorá má menšiu rozlohu ako oceán. Je spojená s oceánom. Od oceánu ju delia ostrovy, polostrovy alebo morské prielivy.
  • oceán - Slaná stojatá voda s veľkou rozlohou, vlastnou panvou a cirkulačným systémom, ktorá pokrýva oceánsku platňu a rozdeľuje kontinenty.
  • pahorkatina - Povrchová forma s nadmorskou výškou 200-500 m, ktorá je nižšia ako pohorie a má nerovný povrch.

Rozprávanie

Aby sme sa vedeli orientovať v geografickom prostredí, potrebujeme poznať pojmy a symboly fyzickej geografie.
Rôzne povrchové formy, t.j. reliéf delíme podľa výšky. Ich výška sa meria od hladiny mora, to je nadmorská výška. Podľa nadmorskej výšky rozlišujeme nížiny, pahorkatiny a pohoria.

Typy nížin, pahorkatín a pohorí sú veľmi rozmanité, ako to môžete vidieť aj v tejto animácii.

V prípade povrchových vôd rozlišujeme stojaté vody a vodné toky. K stojatým vodám patria jazerá, moria a oceány, kým k vodným tokom potoky a rieky.

Povrchové vody vytvárajú rôzne povrchové formy: napríklad ústia riek, prielivy, útesy a vodopády. Existujú však aj stavby, ktoré vytvoril človek: priehrady, prístavy a kanály.

Topografické zobrazenie slúži na uľahčenie orientácie. Vyžaduje si to zobrazenie rôznych výšok. Najnázornejším spôsobom zobrazenia výšok v atlasoch sveta, na nástenných a vodopisných mapách je označenie výšky pomocou rôznych farieb.
Vodamodrú farbu, nížiny zelenú, pahorkatiny svetlohnedú a pohoria hnedú. Tmavšie odtiene v prípade hnedej značia rastúcu výšku, kým tmavšie farby v prípade zelenej a modrej predstavujú rastúcu hĺbku mora a nížiny.

Rôzne povrchové formy a vodu možno v rámci topografického zobrazenia znázorniť aj topografickými a hydrografickými značkami.

Súvisiace extra

Systém ochrany pred povodňami

Ochranná hrádza, alebo, v prípade menších povodní, letná hrádza zaisťuje ochranu proti povodňových škodám.

Geografický súradnicový systém

Geografický súradnicový systém umožňuje každé miesto na Zemi presne špecifikovať.

Kontinenty a oceány

Kontinet je rozľahlá a súvislá časť súše, obklopená oceánom.

Krajina modelovaná morom

Morská voda, ako vonkajšia sila, zohráva dôležitú úlohu v rámci formovania morského pobrežia.

Krasová oblasť (stredný)

V krasových oblastiach sa vytvárajú krasové formy medzi ktoré patria doliny, kvaple.

Krasová oblasť (základný)

V krasových oblastiach sa vytvárajú krasové formy medzi ktoré patria doliny, kvaple.

Moria a zálivy

Táto animácia zobrazuje najdôležitejšie moria a zátoky Zeme.

Podpovrchová voda

Podpovrchovú vodu tvorí podzemná voda a zvodnence.

Reliéfna mapa Číny

Táto animácia vám predstaví reliéf a hydrografiu Číny.

Rieky a formovanie zemského povrchu

Rieky majú dôležitú úlohu pri formovaní zemského povrchu: spôsobujú eróziu, odplavujú a ukladajú sediment.

Sopečná činnosť

Počas sopečnej činnosti magma vystupuje zo zemskej kôry na povrch.

Systém priehrad v Holandsku

Holandsko celé storočia zvádza boj s morom.

Topografia Zeme

V tejto animácii sa dozviete, ktoré sú najväčšie pohoria, nížiny, rieky, jazerá a púšte našej Zeme.

Všeobecnogeografická mapa Maďarska

Táto animácia zobrazuje geografické oblasti Maďarska.

Vývoj jazier

Stojaté vody v priehlbinách zemského povrchu môžu vznikať pôsobením endogénnych a exogénnych síl, respektíve ľudskou činnosťou.

Vegetačné stupne lesov

Stupne rôznych typov lesov sa môžu líšiť.

Vodopád

Vodopády vznikajú tam, kde vodný tok prepadá cez strmý zlom koryta rieky.

Zemepisné objavy (15-17. storočie)

Legendárne zemepisné objavy na začiatku nového veku prekleslili mapy, ich účinky sú veľmi rozmanité.

Zlom (stredný)

Zlom vzniká pri uvoľnení postupne rastúceho napätia prepojovaním malých puklín a prasklín. Ak dôjde k vzniku viacerých rovnobežných porúch, dochádza k...

Zlom (základný)

Zlom vzniká pri uvoľnení postupne rastúceho napätia prepojovaním malých puklín a prasklín. Ak dôjde k vzniku viacerých rovnobežných porúch, dochádza k...

Added to your cart.