Napoleonské vojny

Napoleonské vojny

Napoleon I., ktorý sa sám korunoval za francúzskeho cisára, sa považuje za jedného z najväčších vojenských veliteľov všetkých čias.

Dejepis

Kľúčové slová

Napoleon, Napoleonské vojny, vojna, Bonaparte, Vojenská história, súboj, Francúzsko, vojenská kampaň, cisár, všeobecný, dobytie, v novoveku, Európa, ríše, stratégia, Atlas, krajiny

Súvisiace extra

Otázky

  • Čo bolo najdivnejším momentom počas Napoleonovej korunovácie?
  • Ako sa volal zákonník, ktorý zaviedol Napoleon?
  • Ktorá bitka sa odohrala najskôr?
  • V ktorom roku sa stal Napoleon francúzskym cisárom?
  • Kde vyhnali Napoleona po jeho porážke v roku 1813?
  • Kde vyhnali Napoleona v roku 1815?
  • Proti ktorej krajine Napoleon nebojoval?
  • Kde dosiahol Napoleon svoj prvý väčší vojenský úspech?
  • V ktorej bitke prišiel o život legendárny admirál Nelson?
  • Kde zomrel Napoleon I.?
  • Na ktorom ostrove sa narodil Napoleon Bonaparte?
  • Kedy zomrel Napoleon I.?
  • Akú mal národnosť Napoleon Bonaparte?
  • Čo nezapríčinilo Napoleonov neúspech v Rusku?
  • Ktorý vojenský veliteľ bol nepriateľom Napoleona I.?
  • Ktorý vojenský veliteľ nebol nepriateľom Napoleona I.?
  • Ako sa nazývala Napoleonova legendárna armáda v rokoch 1805-1815?
  • Kedy sa narodil Napoleon Bonaparte?
  • V ktorom období vládol Napoleon ako francúzsky cisár?
  • Ktorá krajina nebola satelitom Francúzska počas panovania Napoleona I.?
  • Ktorá krajina bola satelitom Francúzska počas panovania Napoleona I.?
  • Akú pozíciu nezastával Napoleon Bonaparte?
  • Čo nebolo Napoleonovou prezývkou?
  • Čo bolo Napoleonovou prezývkou?
  • Ktorá bitka je známa ako "bitka národov"?
  • Ktorá bitka je známa ako "bitka troch cisárov"?
  • V ktorej bitke utrpel Napoleon porážku?
  • V ktorej bitke utrpel Napoleon porážku?
  • V ktorej bitke zožal Napoleon víťazstvo?
  • V ktorej bitke zožal Napoleon víťazstvo?
  • Ktorá bitka sa odohrala najskôr?
  • Ktorá bitka sa odohrala najneskôr?

Scénky

Krajiny Európy

  • Veľká Británia
  • Portugalské kráľovstvo
  • Španielske kráľovstvo
  • Francúzske cisárstvo
  • Dánske kráľovstvo
  • Švédske kráľovstvo
  • Pruské kráľovstvo
  • Varšavské kniežatstvo
  • Bavorské kráľovstvo
  • Rakúske cisárstvo
  • Talianske kráľovstvo
  • Neapolské kráľovstvo
  • Ruské impérium
  • Osmanská ríša
  • Egypt
  • Uhorsko

Napoleon Bonaparte bol jeden z najgeniálnejších vojenských veliteľov svetových dejín. Ako generál a cisár úplne prekreslil mapu Európy.
Po jeho korunovácii za cisára v roku 1804 vďaka svojim úspešným vojenským ťaženiam znova rozšíril územie Francúzska. Okrem území, ktoré reálne patrili k Francúzskemu cisárstvu riadil aj štáty, ktoré boli formálne nezávislé, ale prakticky mu boli podriadené. Na čelo týchto satelitných krajín postavil svojich verných maršalov, respektíve rodinných príslušníkov. (Napríklad na čelo Holandského kráľovstva sa dostal Napoleonov brat, Louis.)
Takto vzniklo tzv. Prvé Francúzske cisárstvo (Empire Français). Rozloha "Veľkej ríše" predstavovala cca. 2,1 miliónov km² (údaj z roku 1813) a počet jej obyvateľov dosahoval cca. 44 miliónov (údaj z roku 1812).
Napoleonov predošlý minister zahraničných vecí, Talleyrand v roku 1808 povedal ruskému cárovi Alexandrovi I. o Napoleonových výdobytkoch toto: "Rýn, Alpy a Pyreneje sú výdobytkami Francúzska, čo sa nachádza mimo nich je výdobytkom cisára a Francúzsko to nepotrebuje."

Dobyvačné vojny

  • talianske ťaženie
  • egyptské ťaženie
  • stredoeurópske ťaženia
  • ruské ťaženie
  • pyrenejské ťaženia
  • "sto dní"

Napoleonské vojny sú súhrnným názvom pre sériu konfliktov, ktoré sa odohrali v rokoch 1799-1815 (čiže v období, kedy sa Napoleon Bonaparte dostal k moci až po jeho pád). Podľa iných názorov sa začiatok vojen datuje na rok 1803 (začiatok britsko-francúzskej vojny), respektíve na rok 1804 (kedy sa Napoleon sám korunoval za cisára).
Hoci sa väčšina bojov odohrala v Európe táto séria konfliktov sa spomína aj ako "svetová vojna 19. storočia", nakoľko konflikty zasiahli aj severnú Afriku, niektoré časti Ázie a Atlantický oceán.
Účastníkmi bojov boli na jednej strane Francúzsko a jeho aktuálni spojenci a na druhej strane koalície európskych krajín, ktoré sa z času na čas menili. Séria konfliktov sa zvykne členiť podľa týchto koalícií, pričom je zahrnuté aj obdobie pred rokom 1799.

Vojna prvej koalície (1792 – 1797 alebo 1793 – 1797)
Vojna druhej koalície (1798 – 1802 alebo 1800 – 1804)
Vojna tretej koalície (1803 – 1805 alebo 1805)
Vojna štvrtej koalície (1806 – 1807)
Vojna piatej koalície (1809)
Vojna šiestej koalície (1813 – 1814)
Vojna siedmej koalície (1815)

Ukončenie série konfliktov znamenalo pád cisára a vznik Svätej aliancie. Napoleonské vojny vo veľkej miere ovplyvnili Európu a svetové dejiny.
Spustili také deje, ktoré poznačili aj niekoľko desaťročí po roku 1815.

Napoleonské vojny

  • Veľká Británia
  • Portugalské kráľovstvo
  • Španielske kráľovstvo
  • Francúzske cisárstvo
  • Dánske kráľovstvo
  • Švédske kráľovstvo
  • Pruské kráľovstvo
  • Varšavské kniežatstvo
  • Bavorské kráľovstvo
  • Rakúske cisárstvo
  • Talianske kráľovstvo
  • Neapolské kráľovstvo
  • Ruské impérium
  • Osmanská ríša
  • Egypt
  • Uhorsko

Vojsko Napoleona I., Grande Armée (Veľká armáda) bolo aktívne od roku 1805 až po cisárov pád (1815). Prebralo farby francúzskej trikolóry (modrá, biela, červená). Jeho mottom bolo: „Valeur et Discipline” (hodnota a disciplína).
Počet vojakov dosiahol vrchol v roku 1812, pred zahájením ruského ťaženia. Armádu v tej dobe tvorilo cca. 680 tisíc vojakov (z toho bolo cca. 550 tisíc Francúzov). V armáde slúžili aj vojaci iných národností, bola mimoriadne pestrá.
Spočiatku Grande Armée pod vedením geniálneho stratéga a dobre vycvičených generálov hromadila jeden úspech za druhým a zdala sa byť neporaziteľnou.
Francúzsku armádu môžeme rozdeliť na pechotu, jazdectvo a delostrelectvo. (Mnoho bitiek rozhodlo práve ťažké jazdectvo, ale aj delostrelectvo zohrávalo veľmi dôležitú úlohu.) Dôležitou súčasťou armády bola Ríšska garda (Garde Impériale), ako aj cudzie oddiely. Samozrejme, činnosť armády podporovali aj inžinieri, zdravotnícky personál, personál zodpovedný za logistiku a komunikáciu.

Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte sa narodil v roku 1769 v meste Ajaccio na ostrove Korzika.
Nemal ešte ani 10 rokov, keď sa dostal do Francúzska. Päť rokov študoval na vojenskej akadémii (kde dosahoval vynikajúce výsledky). V roku 1784 sa dostal na parížsku vojenskú akadémiu, kde v nasledujúcom roku zložil skúšku pre dôstojníkov.
Mladý poručík nastúpil do služby v roku 1786. Do vypuknutia revolúcie slúžil v posádke, pričom sa sústavne vzdelával.
Stále sa posúval smerom nahor na vojenskom rebríčku. Svoj prvý významný úspech zožal (už ako kapitán) v roku 1793 oslobodením Toulonu. Povýšili ho vtedy na brigádneho generála.
Napoleon, "generál revolúcie" nadobúdal čoraz väčší vplyv. V roku 1796 sa oženil s Joséphine de Beauharnais. O niekoľko dní neskôr ho vymenovali za veliteľa "Talianskej armády". Napoleon, ktorého vojaci nazývali "malým kaprálom", sa vydal na cestu, aby si zabezpečil stále miesto v histórii. Na bojiskách hromadil jeden úspech za druhým, jeho popularita prudko stúpala.
Po prevrate v roku 1799 sa stal prvým konzulom. Následne vo Francúzsku prakticky nastolil vojenskú diktatúru, v roku 1802 sa stal doživotným konzulom. V roku 1804 bolo vyhlásené cisárstvo a Napoleon sa v prítomnosti pápeža Pia VII. sám korunoval za francúzskeho cisára.
Ďalej pokračoval vo svojich dobyvačných vojnách. Jeho moc dosiahla vrchol v roku 1810. Nakoľko túžil po založení dynastie, rozviedol sa s Joséphine a oženil sa s dcérou rakúskeho cisára Františka I., Máriou Lujzou.
Napoleon utrpel prvý vážny neúspech počas ruského ťaženia v roku 1812, čím pominul aj mýtus o neporaziteľnosti jeho armády.
Po vážnej porážke "v bitke národov" Napoleona vyhnali na Elbu. Po necelom roku sa však vrátil do Francúzska, lebo sa nevedel zmieriť so stratou svojej moci.
"Sto dní" sa však skončilo ďalším vážnym vojenským neúspechom pri Waterloo. Následne ho pripravili o cisársky titul a znova ho poslali do vyhnanstva. Miesto jeho exilu sa tentoraz nachádzalo na malom ostrove v strede Atlantického oceána, ktorým bola Svätá Helena.
Odtiaľ už neexistovala pre neho cesta späť. "Korzická obluda" zomrela na tomto ostrove v roku 1821. Príčina jeho smrti je stále predmetom diskusie.

Animácia

  • Veľká Británia
  • Portugalské kráľovstvo
  • Španielske kráľovstvo
  • Francúzske cisárstvo
  • Dánske kráľovstvo
  • Švédske kráľovstvo
  • Pruské kráľovstvo
  • Varšavské kniežatstvo
  • Bavorské kráľovstvo
  • Rakúske cisárstvo
  • Talianske kráľovstvo
  • Neapolské kráľovstvo
  • Ruské impérium
  • Osmanská ríša
  • Egypt
  • Uhorsko
  • Ulm
  • Slavkov
  • Jena-Auerstädt
  • Berlín
  • Varšava
  • Eylau
  • Friedland
  • Viedeň
  • Wagram
  • Drážďany
  • Lipsko
  • Smolensk
  • Borodino
  • Moskva
  • Gibraltár
  • Trafalgar
  • Vitória
  • Burgos
  • Zaragoza
  • Madrid
  • La Coruña
  • Lisabon
  • Valencia
  • Barcelona
  • Bailén
  • Elba
  • Paríž
  • Waterloo
  • talianske ťaženie
  • egyptské ťaženie
  • stredoeurópske ťaženia
  • ruské ťaženie
  • pyrenejské ťaženia
  • "sto dní"

Kontinentálny systém

  • Veľká Británia
  • Portugalské kráľovstvo
  • Španielske kráľovstvo
  • Francúzske cisárstvo
  • Dánske kráľovstvo
  • Švédske kráľovstvo
  • Pruské kráľovstvo
  • Varšavské kniežatstvo
  • Bavorské kráľovstvo
  • Rakúske cisárstvo
  • Talianske kráľovstvo
  • Neapolské kráľovstvo
  • Ruské impérium
  • Osmanská ríša
  • Egypt
  • Uhorsko

Jedným z najväčších rivalov Napoleona bola Veľká Británia, ktorá bola vojenskou cestou takmer nedosiahnuteľná. Aby ju Napoleon prinútil padnúť na kolená, 21. novembra 1806 vyhlásil kontinentálnu blokádu.
Cieľom dekrétu vydaného v Berlíne bolo oslabiť ekonomiku Veľkej Británie.
Zároveň to bolo aj odpoveďou na blokádu, ktorú uvalili Briti na severofrancúzske pobrežie.
Napoleon chcel vylúčiť svojho rivala z kontinentálneho obchodovania. V tomto nariadení francúzsky cisár zakázal britským, respektíve neutrálnym lodiam prichádzajúcim z britských prístavov vylodiť sa v prístavoch Francúzska a francúzskych spojencov (Holandsko, Španielsko atď.). Okrem toho všetok tovar britského pôvodu skonfiškovaný na kontinente vyhlásil za voľnú korisť.
Prusko, Dánsko, Švédsko a Rusko bolo takisto nútené pridať sa k blokáde. Táto blokáda mala však nepriaznivý dopad nielen na ekonomiku Veľkej Británie, ale aj európskych krajín. (Veľká Británia doplatila na túto blokádu menej, ako európske krajiny.)
Navyše pod vplyvom ekonomickej krízy, ktorá vznikla na začiatku rokov 1810, cisár ešte sprísnil blokádu. Toto rozhodnutie spôsobilo ďalšie napätie.
Toto nariadenie ako prvé porušilo Rusko, čím poskytlo Francúzom dôvod na útok. Keď Napoleonova moc začala upadať, jednotlivé krajiny sa pustili do odstraňovania obchodnej blokády (hlavne v roku 1814).
Blokáda, ktorá trvala celé roky, mala aj pozitívne dopady. Jedným z nich bolo to, že európske ekonomiky nemali prístup ku koloniálnemu tovaru, a boli tak nútené k tomu, aby vyvinuli nové priemyselné odvetvia.

Rozprávanie

Napoleon Bonaparte bol jeden z najgeniálnejších vojenských veliteľov svetových dejín. Ako generál a cisár úplne prekreslil mapu Európy.
Po jeho korunovácii za cisára v roku 1804 vďaka svojim úspešným vojenským ťaženiam znova rozšíril územie Francúzska. Okrem území, ktoré reálne patrili k Francúzskemu cisárstvu riadil aj štáty, ktoré boli formálne nezávislé, ale prakticky mu boli podriadené.
Napoleonské vojny sú súhrnným názvom pre sériu konfliktov, ktoré sa odohrali v rokoch 1799-1815 (čiže v období, kedy sa Napoleon Bonaparte dostal k moci až po jeho pád).
Hoci sa väčšina bojov odohrala v Európe táto séria konfliktov sa spomína aj ako "svetová vojna 19. storočia", nakoľko konflikty zasiahli aj severnú Afriku, niektoré časti Ázie a Atlantický oceán.
Účastníkmi bojov boli na jednej strane Francúzsko a jeho aktuálni spojenci a na druhej strane koalície európskych krajín, ktoré sa z času na čas menili.
Francúzska armáda spočiatku hromadila jeden úspech za druhým a zdala sa byť spolu s cisárom neporaziteľnou. Napoleonova moc dosiahla vrchol v roku 1810.
Napoleon utrpel prvý vážny neúspech počas ruského ťaženia v roku 1812, čím pominul aj mýtus o neporaziteľnosti jeho armády.
Po vážnej porážke "v bitke národov" Napoleona vyhnali na Elbu. Po necelom roku sa však vrátil do Francúzska, lebo sa nevedel zmieriť so stratou svojej moci.
"Sto dní" sa však skončilo ďalším vážnym vojenským neúspechom pri Waterloo. Táto rozhodujúca porážka Francúzska znamenala zároveň Napoleonov definitívny pád. Následne ho pripravili o cisársky titul a vyhnali ho na ďaleký ostrov Svätú Helenu, ktorý patril pod britskú nadvládu.
Ukončenie série konfliktov neznamenalo iba pád cisára a vznik Svätej aliancie. Napoleonské vojny mali mimoriadne veľký vplyv na históriu Európy a takisto celého sveta.

Súvisiace extra

Bitka pri Trafalgare (1805)

Počas napoleonských vojen anglické vojnové loďstvo vedené admirálom Nelsonom porazilo španielsko-francúzsku vojnovú flotilu.

Napoleonov vojak (19. storočie)

Súčasníci považovali Napoleonovu armádu Grande Armée za neporaziteľnú.

Víťazný oblúk (Paríž, 1836)

Stavba Arc de Triomphe bola dokončená iba po Napoleonovom páde, v roku 1836.

Historická topografia (bitky, univerzitná história)

Umiestnite miesta významných bitiek v histórii na slepej mape.

Mirský zámok (17. storočie)

Mirský zámok, ktorý sa nachádza v bieloruskom meste Mir, bol postavený v goticko-renesančnom slohu.

Anglická vojnová loď (19. storočie)

Anglické plachetnice boli medzi najlepšími v 17. a 19. storočí.

Bastila (Paríž, 18. storočie)

Parížske väzenie sa stalo legendárnym kvôli udalostiam francúzskej revolúcie v roku 1789.

Gilotína

Gilotína je nástroj, ktorým sa vykonávaly popravy "ľudskejším spôsobom", pomenovaný po francúzskom lekárovi.

Námorný kanón (17. storočie)

Po suchozemských úspechoch kanóny začali používať aj v námornej vojne.

Novoveké ríše

Počas našej histórie vznikli (a zanikli) mnohé legendárne ríše.

Panteón (Paríž, 18. storočie)

Najväčšia a najdôležitejšia klasicistická budova bola dokončená v roku 1790, kde sú pochované mnohé významné osobnosti Francúzska.

Prevádzka kanóna (18. storočie)

Kanóny sa stali jednou z najvýznamnejších zbraní nového veku.

Macedónia (Macedónska ríša)

Legendárny panovník a vojvodca, Alexander Veľký vytvoril obrovskú ríšu.

Added to your cart.