Mesačné fázy

Mesačné fázy

Počas obežnej dráhy sa viditeľnosť osvetlených častí Zeme neustále mení.

Geografia

Kľúčové slová

Mesiac, moon phase, obežná dráha Mesiaca, Lunation, Nov, Prvý štvrťrok, Dorastajúci mesiac, spln, Ubúdajúci mesiac, Posledná štvrť, lunárny mesiac, kosák mesiaca, Zem, Slnko, astronómia, zemepis

Súvisiace extra

Scénky

Obežná dráha Mesiaca

  • Zem
  • Obežná dráha Mesica
  • obežná doba: 27,3 dní
  • Pericentrum: 363 104 km
  • Apocentrum: 405 696 km
  • Mesiac

Fázy Mesiaca

  • slnečné lúče
  • Lunárny cyklus: 29,5 dní
  • Obežná dráha Mesiaca
  • Nov
  • Dorastajúci kosáčik
  • Prvá štvrť
  • Dorastajúci mesiac
  • Spln
  • Ubúdajúci mesiac
  • Posledná štvrť
  • Ubúdajúci kosáčik
  • Mesačná fáza pozorovaná zo Zeme (severná pologuľa):
  • deň

Mesiac

  • Alpy (pohorie)
  • More Dažďov
  • More Chladu
  • More Jasu
  • More Pokoja
  • More Plodnosti
  • More Nepokojov
  • More Nektáru
  • More Oblakov
  • More Vlahy
  • More Talentov
  • Východné more
  • Smythovo more
  • Oceán Búrok
  • pohorie-Karpaty
  • pohorie-Jura
  • pohorie-Kavkaz
  • pohorie-Apeniny
  • pohorie-Taurus
  • pohorie-Pyreneje
  • pohorie-Kordillery
  • Plato (kráter)
  • Copernicus (kráter)
  • Gagarin (kráter)
  • Szilárd (kráter)
  • Zsigmondy (kráter)
  • Hornatá oblasť odvrátenej strany Mesiaca
  • Bolyai (kráter)
  • Eötvös (kráter)
  • Pateur (kráter)

Mesiac je piatym najväčším satelitom slnečnej sústavy.

Okolo našej Zeme obieha vo vzdialenosti 384 tisíc km. Jeho priemer predstavuje 1/4 priemeru Zeme. Jeho hmotnosť je 1/81 hmotnosti Zeme. Jeho gravitácia je preto slabšia.
Jeho povrch sa počas dňa zohreje na cca. 130 °C, ale kvôli silnému vyžarovaniu sa v noci ochladí až na –160 °C.

Jeho povrch tvoria najmä sopečné horniny, tie sú pokryté ľahkou vrstvou drviny a prachu.

Na Mesiaci môžeme vidieť tmavšie panvy, tzv. moria a svetlejšie, vyššie vysočiny.
Panvy, ktoré sú obklopené vrchmi a krátermi, vznikli nárazom obrovských meteorov. Vrstvy sopečných hornín a krátery, ktoré vznikli v rámci geologických procesov, dokazujú, že na Mesiaci boli niekedy aj aktívne sopky.

Mesiac je dodnes jediným astronomickým objektom, na povrch ktorého vkročil človek.
Prezident Spojených štátov, John F. Kennedy 25. mája 1961 vyhlásil, že ešte v tom istom desaťročí na Mesiac vyšlú človeka a kozmonautov bezpečne dostanú späť na Zem.

Na palube Apollo 11 na Mesiaci ako prví pristáli Neil Armstrong a Buzz Aldrin 21. júla 1969. „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo." - takto znela prvá Armstrongova veta, keď vystúpil z lunárneho modulu.

Pozície Mesiaca a Zeme

  • Zem
  • Slnko
  • Mesiac
  • obežná dráha Zeme
  • čas obehu: 365,25 dní
  • priemerná vzdialenosť od Slnka: 149 600 000 km

Zem obieha okolo Slnka. Kým sa Zem otočí okolo Slnka raz, okolo svojej osi jej to trvá 365,26 dní. Toto časové obdobie je jeden rok. Obežná rýchlosť Zeme je 30 km/s.

Zemská os nie je rovnobežná s kolmicou na ekliptiku, ale odkláňa sa od nej v uhle, ktorý v súčasnosti dosahuje hodnotu približne 23,5°. Výsledkom je že v priebehu jedného roka sa uhol dopadu slnečného žiarenia mení na rovnakom mieste to je príčinou striedania sa ročných období. Naša planéta sa vzhľadom k Slnku otáča raz za 24 hodín. V dôsledku odstredivej sily, spôsobenej otáčaním je planéta trochu sploštená.

Jediným prirodzeným satelitom Zeme je Mesiac, ktorý vznikol približne pred 4,53 biliónmi rokov. Gravitácia Mesiaca vytvára príliv a odliv, ktoré udržujú os otáčania Zeme takmer vždy pod rovnakým uhlom a mierne spomaľujú rotáciu planéty (dĺžka jedného dňa sa zvyšuje o 0,002 sekundy za 100 rokov).

Rozprávanie

Mesiac je piatym najväčším satelitom slnečnej sústavy.

Okolo našej Zeme obieha vo vzdialenosti 384 tisíc km. Jeho priemer predstavuje 1/4 priemeru Zeme. Jeho hmotnosť je 1/81 hmotnosti Zeme. Jeho gravitácia je preto slabšia.

Zem obieha okolo Slnka. Kým sa Zem otočí okolo Slnka raz, okolo svojej osi jej to trvá 365,26 dní. Zemská os nie je rovnobežná s kolmicou na ekliptiku, ale odkláňa sa od nej v uhle, ktorý v súčasnosti dosahuje hodnotu približne 23,5°. Naša planéta sa vzhľadom k Slnku otáča raz za 24 hodín.

Kým sa pohybujú okolo Slnka, Zem a Mesiac obiehajú okolo ich spoločného ťažiska (tento bod sa nachádza pod povrchom Zeme). Mesiac je v synchrónnej rotácii so Zemou ich axiálna rotácia a obežná doba je rovnaká. Preto vidíme vždy rovnakú stranu Mesiaca. Obežná doba okolo Zeme je 27,3 dní a lunárna fáza (obdobie od jedného splnu k nasledujúcemu) je 29,53 dní. Tento rozdiel vzniká kvôli tomu, že Zem obieha okolo Slnka, čiže sa pohybuje vzhľadom k Mesiacu. Mesiac preto potrebuje ešte viac než dva dni, aby sa dostal do rovnakej fázy.

Tvar Mesiaca, ktorý vidíme sa neustále mení. Táto zmena sa opakuje každých 29 a pol dňa (lunárny mesiac) Tieto tvary Mesiaca nazývame mesačné fázy.

Keď sa Mesiac nachádza medzi Slnkom a Zemou, Slnko svieti na strane odvrátenej od Zeme, preto časť ktorú vidíme je ťažko pozorovateľná. Táto fáza sa nazýva Nov.

Potom kosáčik Mesiaca začne rásť jeho tvar čoraz viac pripomína písmeno D. Približne v priebehu jedného týždňa dosahuje Mesiac prvú štvrť. Vtedy je vidieť východnú polovicu pologule Mesiaca.

Mesiac stále rastie a celá jeho strana obrátená k Zemi je osvetlená. Je presne oproti Slnku. Táto fáza sa nazýva spln. Mesiac sa vtedy nachádza na opačnej strane Zeme od Slnka, takže Slnko osvetľuje celú stranu Mesiaca, ktorá je otočená smerom k Zemi.

Následne ako Mesiac obieha Zem, jeho viditeľná časť sa znižuje a začína pripomínať písmeno C. V priebehu jedného týždňa vstúpi Mesiac do fázy poslednej štvrti. Slnko a Mesiac sú viditeľné v pravom uhle a kotúčik v tvare C, smeruje opäť až k novu, ktorý je začiatkom nového cyklu fáz.

Fázy Mesiaca (nov, prvá štvrť, spln a posledná štvrť) sa vracajú cyklicky.

Súvisiace extra

Koľko je hodín?

Prostredníctvom tejto hry si precvičíme používanie mechanických a digitálnych hodín.

Meranie času

Prvé kalendáre a nástroje na meranie času už boli používané aj v civilizáciách starovekého Východu.

Mesiac

Mesiac je jediným satelitom Zeme.

Misia Apollo 15 (mesačné vozidlo)

Animácia zobrazuje dvojmiestne mesačné vozidlo, ktoré bolo použité počas misie Apollo 15.

Morské slapy

Jav morského prílivu a odlivu vzniká kvôli gravitačnej sile Mesiaca.

Odraz a lom svetla

Svetelný lúč sa na rozhraní dvoch prostredí s rôznymi indexmi lomu odráža a láme.

Pristátie na Mesiaci: 20.júla 1969

Neil Armstrong, jeden z členov posádky Apolla-11 bol prvý človek, ktorý vkročil na Mesiac.

Radar (Zoltán Bay)

V roku 1946 maďarský vedec zachytil pomocou tohto zariadenia radarové ozveny z Mesiaca.

Slnečná sústava, planéty

Okolo Slnka obieha na obežnej dráhe 8 planét.

Vývoj slnečnej sústavy

Slnko a planéty vznikli asi pred 4,5 miliardami rokov zhlukovaním prachovej hmloviny.

Vznik Zeme a Mesiaca

Táto animácia nám predstaví ako vznikli planéty Mesiac a Zem

Zatmenie Mesiaca

Zatmenie Mesiaca nastáva vtedy, keď Mesiac prechádza tieňovým kužeľom Zeme.

Zatmenie Slnka

Keď sa Slnko, Mesiac a Zem stretnú v jednej priamke, Mesiac môže čiastočne alebo celkom zakryť Slnko.

Added to your cart.