Hagia Sofia (Istanbul)

Hagia Sofia (Istanbul)

Chrám Svätej Múdrosti bol najprv náboženským centrom Byzantskej ríše a neskôr Osmanskej ríše. Dnes funguje ako múzeum.

Výtvarné umenie

Kľúčové slová

Hagia Sophia, bazilika, mešita, minaret, kostol, múzeum, Pohovka, Byzantský, Turečtina, Turecko, Konštantínopol, Istanbul, Bospor, Anatólia, Pravoslávni, Islam, Kresťan, boh, v stredoveku, Budova, pútnické miesto, mramor, Kristus, apoštol, architektúra, cisár, anjel, náboženstvo, náboženská budova, Byzantská ríša, Osmanská ríša, horné galérie, kupola, kaligrafie

Súvisiace extra

Scénky

Chrám

  • oporný systém
  • niekdajšia madrasa - Ruiny školy, kde bolo možné študovať islamské náboženstvo.
  • baptistérium - Pôvodne sa táto kaplnka používala ako baptistérium, momentálne je hrobkou osmanských sultánov Mustafu I. a Ibrahima.
  • studne - Slúžia dobročinným účelom a okoloidúcim poskytujú zdarma pitnú vodu.
  • fontána - V roku 1740 ju dal postaviť osmanký sultán Mahmud I. Tu vykonávali moslimovia rituálnu očistu pred modlitbou.
  • budova školy
  • kancelária - V roku 1853 ju dal postaviť osmanský sultán Abdülmecid I. Pôvodne oznamovala čas na modlitbu, dnes ju používajú ako kanceláriu.
  • studňa - Slúžia dobročinným účelom a okoloidúcim poskytujú zdarma pitnú vodu.
  • hrobky - Hrobky pre významné turecké osoby.
  • minaret - Veža zužujúca sa smerom nahor, vnútri s točitými schodmi, ktorá je postavená pri mešitách. Z jej kruhového balkóna muezín päťkrát denne zvolával veriacich na modlitbu.
  • kupola - Obrovská hlavná kupola dosahuje výšku 55,6 m a jej priemer je približne 31 metrov.
  • hrobka Selima II. - Táto hrobka zo 16. storočia predstavuje prácu slávneho osmanského architekta Mimara Sinana. Selim II., ktorý bol synom a potomkom Sulejmana I., ešte počas svojho života poveril tohto architekta zhotovením svojej hrobky.
  • hrobka Mehmeda III. - Osmanský sultán Mehmed III. vládol od roku 1595 do roku 1603. V stavbe zhotovenej v roku 1603 sa nachádza 26 sarkofágov.
  • hrobka Murada III. - Murad III. bol osmanským sultánom od roku 1574 až do svojej smrti v roku 1595. V šesťuholníkovej budove s dvojitou kupolou je umiestnených 54 sarkofágov.
  • hrobka princov - Murad III. ju pôvodne dal postaviť pre svoju matku, ale nakoniec sa stala miestom posledného odpočinku pre jeho 4-ročného syna a jednu dcéru, ktorí zomreli na začiatku rokov 1580 počas morovej epidémie.
  • pokladnica - V časoch Byzantskej ríše sa používala ako pokladnica, počas osmanského obdobia bola skladom pre chudobinec.
  • brána chudobinca - Na barokovej bráne môžeme nájsť text pochádzajúci z roku 1155.
  • chudobinec - V roku 1743 ho dal postaviť osmanský sultán Mahmud I. Poskytovali tu jedlo chudobným a odkázaným na pomoc.

Prierez

Animácia

Interiér

  • sultánovo miesto na modlenie
  • mihráb - Modlitebný výklenok v mešitách, ktorý ukazuje smer do Mekky. Na jeho stranách sa nachádzajú obrovské bronzové svietniky, ktoré sem priniesol veľkovezír Ibrahim z Chrámu kráľa Mateja počas obsadenia Budy v roku 1526.
  • minbar - Na tejto vyvýšenej platforme stojí imám, odkiaľ odslúži náboženský obrad.
  • pódium pre muezína
  • Omphalion - "Pupok sveta", v Byzantskej ríši ho považovali za stred sveta. Je to časť podlahy vykladaná výnimočnými kameňmi, v tej dobe tu korunovali byzantských cisárov.
  • cisárska brána - Táto brána, ktorou mohol prechádzať iba cisár a jeho sprievod, bola postavená v 6. storočí. Je 7 metrov vysoká a je najväčšou bránou Hagie Sofie.
  • váza na vodu - Jedna z dvoch mramorových váz umiestnených po stranách hlavného vchodu. Doviezli ich sem z Pergamonu počas panovania Murada III. Veriaci mohli z nich piť počas sviatkov sorbet (sladkú, osviežujúcu ovocnú šťavu) a počas ostatných dní vodu.
  • hlavná kupola
  • kaligrafická tabuľa - 8 okrúhlych, drevených tabúľ s priemerom 7,5 m obsahuje texty, ktoré oslavujú Alaha, Mohameda a prvých prorokov.

Interiér chrámu:

Prirodzené svetlo vnikajúce cez početné okná a jagajúce sa kahance prepožičiavajú bohato zdobenému interiéru chrámu mystickú atmosféru.

Výnimočnými prvkami interiéru sú: Omphalion, tzv. „plačúci stĺp”, obrovské kaligrafické tabule a obdivuhodné mozaiky.

V interiéry sa, samozrejme, nachádzajú aj miesta súvisiace s obradmi islamského náboženstva (minbar, mihráb, pódium pre muezína) a osobitné miesto na modlenie pre sultána.

Hlavná kupola

Hlavná kupola:

Hlavná kupola chrámu má úchvatné rozmery: jej výška dosahuje 55,6 m a jej priemer približne 31 m. Túto obrovskú kupolu držia štyri monumentálne piliere umiestnené v rohoch priestoru kupoly, oporou vytvárajú polokupoly.

Empora

Mozaika Deisis

  • Mozaika Deisis - Mozaika zhotovená z drobných kúskov, ktorá pochádza z 13. storočia a zobrazuje Ježiša, Máriu a svätého Jána Krstiteľa.
  • mramorová brána

Mozaika Deisis

Je jedným z majstrovských diel byzantského mozaikového umenia. Bola zhotovená pravdepodobne v 13. storočí.
Žiaľ, zachoval sa iba zlomok tohto diela. Zobrazuje s výnimočnou presnosťou Máriu, Ježišaa svätého Jána Krstiteľa (umelci zobrazili pomocou drobných kúskov aj rumenec na Máriinej tvári a vrásky na Jánovej tvári).

Prechádzka

  • sultánovo miesto na modlenie
  • mihráb - Modlitebný výklenok v mešitách, ktorý ukazuje smer do Mekky. Na jeho stranách sa nachádzajú obrovské bronzové svietniky, ktoré sem priniesol veľkovezír Ibrahim z Chrámu kráľa Mateja počas obsadenia Budy v roku 1526.
  • minbar - Na tejto vyvýšenej platforme stojí imám, odkiaľ odslúži náboženský obrad.
  • pódium pre muezína
  • Omphalion - "Pupok sveta", v Byzantskej ríši ho považovali za stred sveta. Je to časť podlahy vykladaná výnimočnými kameňmi, v tej dobe tu korunovali byzantských cisárov.
  • cisárska brána - Táto brána, ktorou mohol prechádzať iba cisár a jeho sprievod, bola postavená v 6. storočí. Je 7 metrov vysoká a je najväčšou bránou Hagie Sofie.
  • váza na vodu - Jedna z dvoch mramorových váz umiestnených po stranách hlavného vchodu. Doviezli ich sem z Pergamonu počas panovania Murada III. Veriaci mohli z nich piť počas sviatkov sorbet (sladkú, osviežujúcu ovocnú šťavu) a počas ostatných dní vodu.
  • hlavná kupola
  • kaligrafická tabuľa - 8 okrúhlych, drevených tabúľ s priemerom 7,5 m obsahuje texty, ktoré oslavujú Alaha, Mohameda a prvých prorokov.
  • knižnica - V roku 1739 ju dal postaviť osmanský sultán Mahmud I.
  • plačúci stĺp - Pod stĺpom sa nachádza zásobník vody, z ktorého stĺp sústavne nasáva vlhkosť. Tá sa potom vylučuje na jeho povrchu, preto ho nazývajú plačúcim stĺpom. Nazývajú ho však aj stĺpom želaní, totiž podľa povery ak sa ho niekto dotkne, splní sa mu jedno želanie.
  • Mozaika Deisis - Mozaika zhotovená z drobných kúskov, ktorá pochádza z 13. storočia a zobrazuje Ježiša, Máriu a svätého Jána Krstiteľa.
  • mramorová brána

Rozprávanie

Chrám Svätej Múdrosti sa nachádza v tureckom Istanbule. História tohto chrámu starého viac než jeden a pol tisícročia bola plná zvratov. Pôvodnú stavbu dal postaviť v 4. storočí po Kr. syn Konštantína Veľkého, ktorý z mesta spravil nové hlavné mesto Rímskej ríše -Konštantínopol.

Veľký chrám, ktorý bol viackrát zničený a znovu postavený, získal svoju konečnú podobu v 6. storočí. V 13. storočí ho dobyvační križiaci premenili na rímskokatolícky chrám. V roku 1453 Turci obsadili Konštantínopol a sultán Mehmed II. vyhlásil túto stavbu za mešitu. V 16. storočí sa okolo chrámu objavili 4 minarety. Hagia Sofia fungovala až do obdobia tureckých reforiem, teda do roku 1934 ako jedna z hlavných mešít islamského náboženstva, následne z nej vytvorili múzeum.

Táto ortodoxná bazilika postavená v byzantskom štýle je majstrovským dielom s dokonalou syntézou byzantských architektonických prvkov. Výnimočnou ju robí komplexná kupolová konštrukcia. Architektonickú novinku predstavuje podporný systém a rozmery hlavnej kupoly, ktorá bola 56 metrov vysoká a jej priemer dosahoval 31 metrov. Pod hlavnou kupolou bolo dookola usporiadaných 40 klenutých okien, čo vytváralo pocit beztiaže kupoly.

Tento rad okien má dve funkcie: má významnú statickú funkciu a je zdrojom svetla pre interiér. Pokračovaním východnej a západnej klenby sú polokupoly, ktoré spočívajú na menších, polokupolových, otvorených sieňach. Tie ďalej rozširujú obrovský vnútorný priestor. Kupolový priestor lemujú dve bočné lode, ktoré majú na prízemí arkádové stĺporadie a na poschodí kolonádovú galériu.

Kontrast medzi interiérom a exteriérom bol vytvorený zámerne. Jednoduchý exteriér budovy ukrýval vzdušný a bohato zdobený interiér.

Táto stavba, ktorá je posledným dielom neskorého staroveku a prvým dielom byzantskej architektúry, bola v roku 1985 (spolu s ostatnými stavbami historickej štvrte Istanbulu) vyhlásená za lokalitu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Súvisiace extra

Byzantský cisár (6. storočie)

Cisár bol vládcom Byzantskej ríše, ktorá bola "dedičom Rímskej ríše".

Konštantínov vojak (4. storočie)

Prosperita východnej časti Rímskej ríše sa začala v priebehu prvej tretiny 4. storočia, za vlády cisára Konštantína.

Cella Septihcora (Pécs, Maďarsko, 4. storočie)

Budovy ranokresťanského cintorína archeologicky sú zaujímavé ložiská.

Cella trichora (Pécs, Maďarsko)

Rano kresťanský cintorín v meste Pécs (Mad'arsko) je významnou archeologickou lokalitou.

Chrám svätého Alexandra Nevského (Sofia, 20. storočie)

Tento pravoslávny chrám postavený v novobyzantskom štýle je jeden zo symbolov bulharského hlavného mesta.

Chrám svätého Jána (Ochrid, 13. storočie)

Tento pravoslávny chrám, ktorý sa nachádza v malebnom prostredí, bol pomenovaný po apoštolovi Jánovi.

Madarský jazdec

Skalný reliéf, ktorý sa nachádza v Bulharsku, bol zhotovený asi na prelome 7. a 8. storočia.

Mešita Jameh (Isfahan, 15. storočie)

Kvôli architektonickému riešeniu a ozdobe táto mešita patrí k majstrovským dielam islámskeho umenia.

Panteón (Rím, 2. storočie)

"Chrám všetkých bohov" bol postavený za vlády rímskeho cisára Hadriána.

Tádž Mahal (Agra, 17. storočie)

Ústredným prvkom indického mauzólea je biely mramorový náhrobný pomník. Je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžahán na pamiatku svojej milovanej ženy.

Veľká mešita v Djenné (1907)

Táto mešita bola postavená v osobitom architektonickom štýle a je najväčšou hlinenou budovou na svete.

Chrám Vasilija Blaženého v Moskve (16. storočie)

Chrám Vasilija Blaženého v Moskve bol postavený za vlády ruského cára Ivana Hrozného.

Šalamúnov chrám (Jeruzalem. 10. storočie pr. Kr.)

Šalamúnov chrám je jeden z najdôležitejších stavieb židovskej architektúry.

Gotická katedrála (Clermont-Ferrand 15. storočie)

Kostol nanebovzatia Panny Márie je jedným z klenotov francúzskej gotickej architektúry.

Palác Karola Veľkého (Aachen, 9 storočie)

Palác Karola Veľkého bol nielen strediskom ríše, ale aj centrumom kultúry.

Panteón (Paríž, 18. storočie)

Najväčšia a najdôležitejšia klasicistická budova bola dokončená v roku 1790, kde sú pochované mnohé významné osobnosti Francúzska.

Svetové náboženstvá v súčasnosti

Priestorové rozloženia svetových náboženstiev majú historické dôvody.

Turecká architektúra v Maďarsku (17. storočie)

Mešita v Pécsi a minaret v meste Eger sú typické pre stavby z obdobia tureckých vpádov v Maďarsku.

Added to your cart.