Hagia Sofia (Istanbul)

Hagia Sofia (Istanbul)

Chrám Svätej Múdrosti bol najprv náboženským centrom Byzantskej ríše a neskôr Osmanskej ríše. Dnes funguje ako múzeum.

Výtvarné umenie

Kľúčové slová

Hagia Sophia, bazilika, Mešita, minaret, kostol, múzeum, Pohovka, Byzantský, Turečtina, Turecko, Konštantínopol, Istanbul, Bospor, Anatólia, Pravoslávni, Islam, Kresťan, boh, v stredoveku, Budova, pútnické miesto, mramor, Kristus, apoštol, architektúra, cisár, anjel, náboženstvo, náboženská budova, Byzantská ríša, Osmanská ríša, horné galérie, kupola, kaligrafie

Súvisiace extra

Scénky

Chrám

Prierez

Animácia

Chrám Svätej Múdrosti sa nachádza v tureckom Istanbule. História tohto chrámu starého viac než jeden a pol tisícročia bola plná zvratov. Pôvodnú stavbu dal postaviť v 4. storočí po Kr. syn Konštantína Veľkého, ktorý z mesta spravil nové hlavné mesto Rímskej ríše -Konštantínopol.

Veľký chrám, ktorý bol viackrát zničený a znovu postavený, získal svoju konečnú podobu v 6. storočí. V 13. storočí ho dobyvační križiaci premenili na rímskokatolícky chrám. V roku 1453 Turci obsadili Konštantínopol a sultán Mehmed II. vyhlásil túto stavbu za mešitu. V 16. storočí sa okolo chrámu objavili 4 minarety. Hagia Sofia fungovala až do obdobia tureckých reforiem, teda do roku 1934 ako jedna z hlavných mešít islamského náboženstva, následne z nej vytvorili múzeum.

Táto ortodoxná bazilika postavená v byzantskom štýle je majstrovským dielom s dokonalou syntézou byzantských architektonických prvkov. Výnimočnou ju robí komplexná kupolová konštrukcia. Architektonickú novinku predstavuje podporný systém a rozmery hlavnej kupoly, ktorá bola 56 metrov vysoká a jej priemer dosahoval 31 metrov. Pod hlavnou kupolou bolo dookola usporiadaných 40 klenutých okien, čo vytváralo pocit beztiaže kupoly.

Tento rad okien má dve funkcie: má významnú statickú funkciu a je zdrojom svetla pre interiér. Pokračovaním východnej a západnej klenby sú polokupoly, ktoré spočívajú na menších, polokupolových, otvorených sieňach. Tie ďalej rozširujú obrovský vnútorný priestor. Kupolový priestor lemujú dve bočné lode, ktoré majú na prízemí arkádové stĺporadie a na poschodí kolonádovú galériu.

Kontrast medzi interiérom a exteriérom bol vytvorený zámerne. Jednoduchý exteriér budovy ukrýval vzdušný a bohato zdobený interiér.

Táto stavba, ktorá je posledným dielom neskorého staroveku a prvým dielom byzantskej architektúry, bola v roku 1985 (spolu s ostatnými stavbami historickej štvrte Istanbulu) vyhlásená za lokalitu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Interiér

Interiér chrámu:

Prirodzené svetlo vnikajúce cez početné okná a jagajúce sa kahance prepožičiavajú bohato zdobenému interiéru chrámu mystickú atmosféru.

Výnimočnými prvkami interiéru sú: Omphalion, tzv. „plačúci stĺp”, obrovské kaligrafické tabule a obdivuhodné mozaiky.

V interiéry sa, samozrejme, nachádzajú aj miesta súvisiace s obradmi islamského náboženstva (minbar, mihráb, pódium pre muezína) a osobitné miesto na modlenie pre sultána.

Hlavná kupola

Hlavná kupola:

Hlavná kupola chrámu má úchvatné rozmery: jej výška dosahuje 55,6 m a jej priemer približne 31 m. Túto obrovskú kupolu držia štyri monumentálne piliere umiestnené v rohoch priestoru kupoly, oporou vytvárajú polokupoly.

Empora

Mozaika Deisis

Mozaika Deisis

Je jedným z majstrovských diel byzantského mozaikového umenia. Bola zhotovená pravdepodobne v 13. storočí.
Žiaľ, zachoval sa iba zlomok tohto diela. Zobrazuje s výnimočnou presnosťou Máriu, Ježišaa svätého Jána Krstiteľa (umelci zobrazili pomocou drobných kúskov aj rumenec na Máriinej tvári a vrásky na Jánovej tvári).

Prechádzka

Rozprávanie

Chrám Svätej Múdrosti sa nachádza v tureckom Istanbule. História tohto chrámu starého viac než jeden a pol tisícročia bola plná zvratov. Pôvodnú stavbu dal postaviť v 4. storočí po Kr. syn Konštantína Veľkého, ktorý z mesta spravil nové hlavné mesto Rímskej ríše -Konštantínopol.

Veľký chrám, ktorý bol viackrát zničený a znovu postavený, získal svoju konečnú podobu v 6. storočí. V 13. storočí ho dobyvační križiaci premenili na rímskokatolícky chrám. V roku 1453 Turci obsadili Konštantínopol a sultán Mehmed II. vyhlásil túto stavbu za mešitu. V 16. storočí sa okolo chrámu objavili 4 minarety. Hagia Sofia fungovala až do obdobia tureckých reforiem, teda do roku 1934 ako jedna z hlavných mešít islamského náboženstva, následne z nej vytvorili múzeum.

Táto ortodoxná bazilika postavená v byzantskom štýle je majstrovským dielom s dokonalou syntézou byzantských architektonických prvkov. Výnimočnou ju robí komplexná kupolová konštrukcia. Architektonickú novinku predstavuje podporný systém a rozmery hlavnej kupoly, ktorá bola 56 metrov vysoká a jej priemer dosahoval 31 metrov. Pod hlavnou kupolou bolo dookola usporiadaných 40 klenutých okien, čo vytváralo pocit beztiaže kupoly.

Tento rad okien má dve funkcie: má významnú statickú funkciu a je zdrojom svetla pre interiér. Pokračovaním východnej a západnej klenby sú polokupoly, ktoré spočívajú na menších, polokupolových, otvorených sieňach. Tie ďalej rozširujú obrovský vnútorný priestor. Kupolový priestor lemujú dve bočné lode, ktoré majú na prízemí arkádové stĺporadie a na poschodí kolonádovú galériu.

Kontrast medzi interiérom a exteriérom bol vytvorený zámerne. Jednoduchý exteriér budovy ukrýval vzdušný a bohato zdobený interiér.

Táto stavba, ktorá je posledným dielom neskorého staroveku a prvým dielom byzantskej architektúry, bola v roku 1985 (spolu s ostatnými stavbami historickej štvrte Istanbulu) vyhlásená za lokalitu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Súvisiace extra

Brána torii icukušimskej svätyne

Torii je tradičná japonská brána postavená pri vchode do svätyne.

V dielni Leonarda da Vinciho (Florencia, 16. storočie)

Navštívte dielňu geniálneho renesančného polyhistora, v ktorej môžete obdivovať jeho...

Otáčací most, vynálezy Leonarda da Vinciho (1487-1489)

Plány Leonarda zahŕňajú aj projekty súvisiace s mostmi. Nezvyčajný most zaručoval lodnú...

Hrad Himedži

Japonský hrad nachádzajúci sa v blízkosti Osaka sa nazýva aj Biela volavka, pretože má...

Stredoveké obliekanie západnej Európy (13. storočie)

Oblečenie odzrkadľuje životný štýl a kultúru obyvateľov daného obdobia a regiónu.

Románska architektúra

Raný architektonický sloh, pre ktorý sú charakteristické hrubé múry a úzke okná.

Turecká architektúra v Maďarsku (17. storočie)

Mešita v Pécsi a minaret v meste Eger sú typické pre stavby z obdobia tureckých vpádov v...

Mávacie krídlo, vynálezy Leonarda da Vinciho (1487–1489)

K plánom tejto konštrukcie boli vzorom krídla vtákov a jedna chybná hypotéza.

Added to your cart.