Diamant

Diamant

Je to alotropická modifikácia uhlíka s molekulovou stavbou kryštálovej mriežky, najtvrdšia prírodná látka.

Chémia

Kľúčové slová

Diamant, alotropická modifikácia uhlíka, allotrope, brilantné, diamantová mriežka, štruktúra siete kovalentná, Štvorsten, najtvrdšia látka, šperk, vŕtacia hlavica, karát, Cullinan, Koh-i-Noor, Excelsior, anorganická chémia, chémia

Súvisiace extra

Scénky

Gulička a palička

Diamant

Údaje

Molárna hmotnosť: 12,011 g/mol

Bod topenia: 3750 °C

Hustota: 3,51 g/cm³

Tvrdosť: 10 (na Mohsovej stupnici tvrdosti)

Vlastnosti

Diamant je najtvrdším prírodným minerálom. Je to vzácny drahokam a vďaka svojej tvrdosti sa vo veľkej miere využíva aj v priemysle. V diamante je jeden uhlíkový atóm obklopený štyrmi ďalšími uhlíkovými atómami, s ktorými vytvára kovalentnú väzbu.
Ak jeden uhlíkový atóm umiestnime do stredu štvorstena, ostatné štyri uhlíkové atómy budú umiestnené vo vrcholoch štvorstena. Diamant má kubickú kryštalickú štruktúru.

Diamant je v čistom stave priehľadný a bezfarebný: tie sú najhodnotnejšie, ale väčšina prírodných diamantov je farebná. Diamant prepúšťa röntgenové žiarenie, vďaka čomu ho možno ľahko rozoznať od sklenených falzifikátov a iných minerálov.

Na rozdiel od grafitu diamant nevedie elektrický prúd. Za prítomností kyslíka pri teplote 770 °C zhorí na oxid uhličitý.

Výskyt a výroba

Vyskytuje sa aj v elementárnom stave. Brúsené diamanty sa nazývajú ako brilianty. Diamanty sa môžu brúsiť iba pomocou diamantového prášku. Vo väčšom množstve sa vyskytujú v určitých oblastiach Afriky, v Indii a Brazílii. Tvoria sa pri vysokej teplote dosahujúcej cca. 1000 °C a tlaku cca. 5000 MPa. Hmotnosť diamantov, ktoré sa používajú ako šperky, sa meria v karátoch (1 karát = 0,2 g).

Doposiaľ najväčší diamant na svete, ktorý má 3106 karátov, našli v Južnej Afrike.

Použitie

Používa sa pri výrobe šperkov. Vďaka jeho tvrdosti ho používajú aj v nástrojoch na brúsenie, vŕtanie a rezanie skla.

Plniaci priestor

Rozprávanie

Súvisiace extra

Fullerén (C₆₀)

To je alotropická modifikácia uhlíka s molekulovou stavbou kryštálovej mriežky, ktorá bola objavená na konci 80-tych rokov 20. storočia.

Grafit

Je to alotropická modifikácia uhlíka s molekulovou stavbou kryštálovej mriežky.

Hexagonálna (šesťuholníková) sústava

Tieto kovy sú chladné, ťažko opracovateľné.

Kremík

Kryštalická látka, je vel'mi dôležitý materiál v elektronickom priemysle (polovodiče, integrované obvody).

Oxid uhličitý (CO₂) (prvý stupeň)

Je to bezfarebný plyn bez zápachu. Hustota plynu je väčšia než hustota vzduchu. Nevyhnutné pre fotosyntézu rastlín.

Priestorovo centrovaná mriežka

Priestorovo centrovaná mriežka je najmenej tesná kovová mriežka.

Tvár-centrovaná kubická mriežka

Tvár-centrovaná kubická mriežka umožňuje najbližšiu uloženiu atómov kovu.

Ľudovít XIV. (kráľ Slnko)

Najdlhšie panujúci európsky monarcha svoju prezývku získal ako dôsledok svojho životného štýlu.

Kysličník kremičitý (SiO₂)

Je polymorfná zlúčenina, jej najdôležitejšou modifikáciou je kremeň.

Perla

Niektoré mäkkýše produkujú perly, aby sa chránili pred škodcami alebo nečistotami. Perly sú používané na výrobu šperkov.

Added to your cart.