Blýskanie

Blýskanie

Blesk je elektrický výboj vznikajúci v atmosfére, ktorý je sprevádzaný emisiou svetla a hrmením.

Geografia

Kľúčové slová

blesk, elektrina, výtok, hrom, light jav, kladný náboj, záporný náboj, kryštálik ľadu, plazma, bleskozvod, búrka, počasie, oblak, cloud formácia, zrážky, dážď, krupobitie, Ľad, meteorológia, elektrostatika, zemepis

Súvisiace extra

Otázky

  • V akej vzdialenosti je od nás blesk, ak medzi spozorovaním blesku a hrmením uplynulo 5 sekúnd?
  • Kto dokázal ako prvý, že oblaky disponujú elektrickým nábojom?
  • Podľa gréckej mytológie ktorý boh je zodpovedný za blesky a hromy?
  • Čo sa vytvorí vo vzduchu počas blýskania?
  • V priemere koľko bleskov sa vytvorí ročne v atmosfére našej Zeme?
  • V ktorom ročnom období sa v miernom pásme najčastejšie vyskytujú blesky?
  • Čo platí pre oblak typu oblak-zem?
  • Čo spôsobuje hrmenie podľa modernej vedy?
  • Čo platí pre búrkový oblak?
  • Aká sila určuje pohyb kryštálikov ľadu v búrkovom oblaku?
  • Čo je ionizácia?
  • Na akú teplotu vie zohriať blesk okolitý vzduch?
  • Ktoré tvrdenie je pravdivé?
  • Ktoré tvrdenie nie je pravdivé?
  • Kde sa odporúča zdržiavať sa počas blýskania?
  • Aká vlastnosť charakterizuje materiál, z ktorého sa vyrába bleskozvod?
  • Ktorý je nadoblačným svetelným úkazom?

Scénky

Typy bleskov

Blesky sú jedným z najpútavejších javov našej atmosféry.

Blesky môžeme rozdeliť podľa miesta ich vzniku. Blesky, ktoré sa tvoria medzi oblakmi sú väčšinou vodorovné a ich dĺžka môže dosahovať aj 40-50 km. Blesky, ktoré sa tvoria v rámci jedného oblaku dosahujú dĺžku iba niekoľkých kilometrov. Jedná sa iba o krátke záblesky, kedy nevidíme vetvy blesku. Tieto dva typy sú najčastejšie: 65-75% všetkých spozorovaných bleskov sa radí k týmto dvom typom. Blesk typu oblak-vzduch je relatívne zriedkavý. Najpútavejšie sú blesky typu oblak-zem. Ich dĺžka dosahuje niekoľko kilometrov.

Vznik

Moderné vedecké vysvetlenie bleskov bolo založené na experimentoch amerického prírodného vedca Benjamina Franklina, ktorý v roku 1752 pustil papierového šarkana do búrkového oblaku, aby dokázal, že v oblaku sa počas blýskania nahromadí elektrický náboj.

Podľa dnešných poznatkov para tvoriaca oblak vo veľkej výške zamŕza. Pohyb vzniknutých kryštálikov ľadu určuje vztlaková sila zabezpečovaná stúpajúcim teplým vzduchom a gravitačná sila. Kvôli protichodným silám sú kryštáliky ľadu v neustálom pohybe a otierajú sa o seba, čo spôsobuje, že sa elektrostaticky nabíjajú. Vo väčšine prípadov kryštáliky ľadu pohybujúce sa smerom nadol majú záporný náboj a kryštáliky ľadu pohybujúce sa smerom nahor majú kladný náboj. V hornej časti oblaku sa stáva dominantným kladný náboj, kým v dolnej časti záporný. Záporný náboj nahromadený v dolnej časti oblaku odpudzuje záporne nabité častice nachádzajúce sa priamo pod zemským povrchom. To spôsobuje vznik rozdielu elektrického potenciálu medzi oblakom a zemským povrchom. Napätie sa potom vyrovná vo forme bleskov.

Sprievodné javy

Počas blýskania vzniká plazma, ktorá je tvorená kladne nabitými časticami a voľne sa pohybujúcimi záporne nabitými časticami s veľkou energiou.
Vzbudené záporne nabité častice sa po istom čase vrátia do východiskového stavu. Počas toho svoju energiu odovzdávajú do prostredia prostredníctvom emisie svetla a tepla. Vznikajúce fotóny pozorujeme vo forme zábleskov svetla.

Vzniknutá plazma vie veľmi rýchlo zohriať okolitý vzduch. Jeho teplota môže dosiahnuť aj 30 000 °C. Vtedy sa objem horúceho vzduchu náhle zväčší. Nakoľko sa plazma stratí za zlomok sekundy, vzduch rýchlo vychladne. Veľmi rýchle zväčšenie a zmenšenie objemu vzduchu prebieha za zvuku pripomínajúceho explóziu, ktorý nazývame hrmením.

Nadoblačné blesky

V prípade silného blýskania záblesky svetla sa môžu vytvoriť aj nad oblakmi. Predpokladá sa, že príčinou ich vzniku je to, že blesky vytvárajú elektrické pole medzi búrkovým oblakom a ionosférou, čo vedie k elektrickému výboju. Krátke záblesky vznikajúce pri nízkom atmosférickom tlaku boli pomenované podľa ich farby a tvaru. Červený škriatok má zvyčajne tvar stĺpu alebo medúzy. Modrý výtrysk vychádza z vrchu búrkového oblaku, je žiarivejší ako červený škriatok a má modrú farbu. Elf je častým sprievodným javom červeného škriatka a vytvára prstenec s obrovským priemerom.

Frekvencia

Ročne v atmosfére Zeme vznikne 1,5 miliardy bleskov, ktorých rozloženie je nerovnomerné. S oveľa väčšou pravdepodobnosťou vznikajú nad súšou a sú charakteristické hlavne pre tropické oblasti. V polárnych oblastiach sa vyskytujú zriedkavo. V miernom pásme sa objavujú najčastejšie počas leta.

V severskej mytológii je za blesky zodpovedný Thor a v gréckej mytológii Zeus. V náboženskom svete mnohých národov ešte aj dnes považujú blesky za trest bohov.

Blesky môžu byť aj veľmi nebezpečné. Na celom svete každoročne zomrie na zasiahnutie bleskom niekoľko tisícok ľudí, respektíve vzniká mnoho požiarov spôsobených bleskom.
Počas blýskania sa odporúča zdržiavať sa v aute alebo nejakej budove. Ak to nie je možné, každopádne sa treba vyhnúť vrcholom kopcov, osamelým a na kraji lesa stojacim stromom.
Vysoké budovy možno ochrániť odborne nainštalovaným kovovým bleskozvodom, ktorý odvedie elektrický náboj blesku a ochráni budovu pred poškodením.

Súvisiace extra

Krasová oblasť (stredný)

V krasových oblastiach sa vytvárajú krasové formy medzi ktoré patria doliny, kvaple.

Podnebie tajgy

Jedno z najextrémnejších podnebí na Zemi, ktoré sa sformovalo iba na severnej pologuli. Krajina...

Obrie rieky v oblasti rovníka

Najväčšie rieky na Zemi sa nachádzajú v tropickej oblasti.

Pobrežná abrázia

Vlnobitie vyvíja na jednotlivých častiach pobrežia obrovský ničivý účinok. Pozrime sa, ako...

Horské podnebné pásmo

Určujúcim faktorom horského podnebného pásma je nadmorská výška.

Slnečné žiarenie

Slnečné žiarenie sa nerušene šíri vo vesmíre, ale kým dorazí na zemský povrch, môže naraziť na...

Travertínové terasy

Spoznajte tajomstvo jedinečnej krásy travertínových terás.

Gregoriánsky kalendár

Vytvorili ho pred takmer 500 rokmi úpravou juliánskeho kalendára. Dnes je v najväčšej miere...

Added to your cart.