Bitka pri Maratóne (490 pr. Kr.)

Bitka pri Maratóne (490 pr. Kr.)

Maratónsky beh zachoval spomienku víťazstva athénskych hoplitov nad perzskou armádou.

Dejepis

Kľúčové slová

Marathón, maratón beží, Darius, Dareios I., súboj, bojisko, hopliti, Hoplita, Gréci, Peržania, Hellas, vojenská kampaň, Vojenská história, vojna, Miltiades, Hérodotos, flotila, jazdectvo, falanga, bojovanie, Vojsko, starovek, dejepis

Súvisiace extra

Scénky

Bojisko pri Maratóne

Priebeh bitky

1. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Na maratónskom poli stálo tisíc aténskych a tisíc platajských bojovníkov proti dvadsiatim tisícom Peržanov.
Grécku armádu tvorili peší hopliti vyzbrojení ťažkými zbraňami. Hlavnú silu perzského vojska znamenali peší a jazdeckí lukostrelci, oni však kvôli svojej výzbroji neboli dostatočne účinní v boji zblízka. (Jazdci sa nakoniec ani nezúčastnili tejto bitky.)
Na začiatku boja sa hopliti tlačili vpred, aby sa Peržania (hlavne jazdectvo) nemohli dostať na breh a rozmiestniť svoju armádu.

2. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Podľa najviac uznávaného opisu bitky grécky stratég Miltiades uplatnil taktiku, pomocou ktorej porazil Peržanov.
Stredná časť vojska (ktorá bola aj obvykle "najtenšia") začala ustupovať pred strednou bojovou líniou Peržanov, ktorá pozostávala z najlepších útvarov. Peržania tak vpochodovali do "priehlbiny".
Peržania však nevedeli preťať grécke vojsko, navyše jeho silné krídla ich začali obkľučovať. Ľavé a pravé krídlo Peržanov zutekalo späť k lodiam.

3. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Z "priehlbiny" sa tak stala pasca: Gréci uzatvorili kruh a úplne obkľúčili strednú bojovú líniu Peržanov. Málokomu sa podarilo ujsť z tohto kruhu.
V boji zblízka hopliti mohli uplatniť výhody, ktoré poskytovala ich taktika, spôsob boja a výzbroj. V tomto beznádejnom boji väčšina Peržanov prišla o život. Vojaci, ktorým sa podarilo ujsť, nastúpili na loď.

4. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Časť Grékov prenasledovala Peržanov, ktorí boli na úteku. Pokúsili sa im podpáliť lode (podľa historických zdrojov sa im podarilo obsadiť dve lode).
Peržania sa plavili okolo Sunionu a chceli sa dostať do nechránených Atén.
Keď to hopliti spozorovali, začali rýchlo pochodovať smerom k mestu. Podľa legendy do Atén vyslali posla, ktorý niesol správu o víťazstve (a blížiacich sa Peržanoch). Posol dorazil do mesta ešte pred Peržanmi (to bol prvý "maratónsky beh").

1. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Na maratónskom poli stálo tisíc aténskych a tisíc platajských bojovníkov proti dvadsiatim tisícom Peržanov.
Grécku armádu tvorili peší hopliti vyzbrojení ťažkými zbraňami. Hlavnú silu perzského vojska znamenali peší a jazdeckí lukostrelci, oni však kvôli svojej výzbroji neboli dostatočne účinní v boji zblízka. (Jazdci sa nakoniec ani nezúčastnili tejto bitky.)
Na začiatku boja sa hopliti tlačili vpred, aby sa Peržania (hlavne jazdectvo) nemohli dostať na breh a rozmiestniť svoju armádu.

2. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Podľa najviac uznávaného opisu bitky grécky stratég Miltiades uplatnil taktiku, pomocou ktorej porazil Peržanov.
Stredná časť vojska (ktorá bola aj obvykle "najtenšia") začala ustupovať pred strednou bojovou líniou Peržanov, ktorá pozostávala z najlepších útvarov. Peržania tak vpochodovali do "priehlbiny".
Peržania však nevedeli preťať grécke vojsko, navyše jeho silné krídla ich začali obkľučovať. Ľavé a pravé krídlo Peržanov zutekalo späť k lodiam.

3. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Z "priehlbiny" sa tak stala pasca: Gréci uzatvorili kruh a úplne obkľúčili strednú bojovú líniu Peržanov. Málokomu sa podarilo ujsť z tohto kruhu.
V boji zblízka hopliti mohli uplatniť výhody, ktoré poskytovala ich taktika, spôsob boja a výzbroj. V tomto beznádejnom boji väčšina Peržanov prišla o život. Vojaci, ktorým sa podarilo ujsť, nastúpili na loď.

4. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Časť Grékov prenasledovala Peržanov, ktorí boli na úteku. Pokúsili sa im podpáliť lode (podľa historických zdrojov sa im podarilo obsadiť dve lode).
Peržania sa plavili okolo Sunionu a chceli sa dostať do nechránených Atén.
Keď to hopliti spozorovali, začali rýchlo pochodovať smerom k mestu. Podľa legendy do Atén vyslali posla, ktorý niesol správu o víťazstve (a blížiacich sa Peržanoch). Posol dorazil do mesta ešte pred Peržanmi (to bol prvý "maratónsky beh").

Rozprávanie

1. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Na maratónskom poli stálo tisíc aténskych a tisíc platajských bojovníkov proti dvadsiatim tisícom Peržanov.
Grécku armádu tvorili peší hopliti vyzbrojení ťažkými zbraňami. Hlavnú silu perzského vojska znamenali peší a jazdeckí lukostrelci, oni však kvôli svojej výzbroji neboli dostatočne účinní v boji zblízka. (Jazdci sa nakoniec ani nezúčastnili tejto bitky.)
Na začiatku boja sa hopliti tlačili vpred, aby sa Peržania (hlavne jazdectvo) nemohli dostať na breh a rozmiestniť svoju armádu.

2. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Podľa najviac uznávaného opisu bitky grécky stratég Miltiades uplatnil taktiku, pomocou ktorej porazil Peržanov.
Stredná časť vojska (ktorá bola aj obvykle "najtenšia") začala ustupovať pred strednou bojovou líniou Peržanov, ktorá pozostávala z najlepších útvarov. Peržania tak vpochodovali do "priehlbiny".
Peržania však nevedeli preťať grécke vojsko, navyše jeho silné krídla ich začali obkľučovať. Ľavé a pravé krídlo Peržanov zutekalo späť k lodiam.

3. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Z "priehlbiny" sa tak stala pasca: Gréci uzatvorili kruh a úplne obkľúčili strednú bojovú líniu Peržanov. Málokomu sa podarilo ujsť z tohto kruhu.
V boji zblízka hopliti mohli uplatniť výhody, ktoré poskytovala ich taktika, spôsob boja a výzbroj. V tomto beznádejnom boji väčšina Peržanov prišla o život. Vojaci, ktorým sa podarilo ujsť, nastúpili na loď.

4. fáza (august?, september? 490 pred Kr.)

Časť Grékov prenasledovala Peržanov, ktorí boli na úteku. Pokúsili sa im podpáliť lode (podľa historických zdrojov sa im podarilo obsadiť dve lode).
Peržania sa plavili okolo Sunionu a chceli sa dostať do nechránených Atén.
Keď to hopliti spozorovali, začali rýchlo pochodovať smerom k mestu. Podľa legendy do Atén vyslali posla, ktorý niesol správu o víťazstve (a blížiacich sa Peržanoch). Posol dorazil do mesta ešte pred Peržanmi (to bol prvý "maratónsky beh").

Súvisiace extra

Faraónova kliatba

Odkrytie Tutanchamónovej hrobky si vyžiadalo vysokú cenu.

Bitka pri Kadeši (1285 pr.Kr.)

Jedna z najväčších bitiek starovekého Východu sa odohrala medzi starovekým Egyptom a...

Perzský pontónový most (5. storočie pr. Kr.)

Postavili aj pre I. Dareiosa rovnako ako perzského veľkokráľa Xerxesa pontónový most cez...

Obytný dom v starovekom Egypte

Obytné domy v starovekom Egypte sa skladali z pravidelne usporiadaných izieb.

Príbeh o Mojžišovi

Príbeh o narodení a činoch biblického proroka, Mojžiša.

Makedónska obliehacia veža (4. storočie pr. Kr.)

Pomocou tohto nástroja vojsko Alexandra Veľkého úspešne obliehalo aj opevnené miesta.

Knosský palác (2. tisícročie pr. Kr.)

Najväčší palácový komplex ostrova Kréta bol pravdepodobne stredisko minojskej civilizácie.

Staroveký rímsky obytný dom

Bohatí občania v starovekom Ríme vlastnili veľké domy.

Added to your cart.