Baktérie (pokročilý stupeň)

Baktérie (pokročilý stupeň)

Baktérie sú jednobunkové organizmy bez jadra, ktoré dosahujú dĺžku iba niekoľkých mikrometrov.

Biológia

Kľúčové slová

bacillus, baktérie, Grampozitívne, gram farbenie, Gram, baktéria mliečneho kvasenia, gén, polysacharid, antibiotikum, bičík, pilus, dna, cytoplazma, cilium, bunková stena, plazmid, podvojné štiepenie, prokaryota, kozmopolitné, endotoxín, peptidoglykán, tok, endospóra, cholera, mor, salmonela, kvapavka, záškrt, lymská borelióza, žalúdočný vred, zápal pľúc, eschericia coli, zápal mozgových blán, črevá, syfilis, infekcie, biológia, mikrobiológia, Organizmus

Súvisiace extra

Otázky

  • Akú má veľkosť väčšina baktérií?
  • Pravda alebo lož?\nBaktérie v užšom zmysle znamenajú archeóny.
  • Pravda alebo lož?\nK bakteriálnej DNA sú - podobne ako v prípade eukaryotov - pripojené histónové bielkoviny.
  • Pravda alebo lož?\nPlazmidy sú fyzicky oddelené od bakteriálnej DNA, ale funkčne sú úzko prepojené.
  • Aký tvar majú bacily?
  • Aký tvar majú baktérie, ktoré spôsobujú lymskú boreliózu?
  • Aký tvar majú baktérie, ktoré spôsobujú tetanus?
  • Čo sa nachádza v bunkovej stene baktérie?
  • Na akú farbu sa zafarbia Gram-pozitívne baktérie?
  • Pravda alebo lož?\nFarbenie podľa Grama je dôležité pri určovaní spôsobu liečby bakteriálnej infekcie.
  • Čo je hnacou silou pre pohyb bičíka?
  • Prečo vytvára baktéria endospóru?

Scénky

Baktéria

Baktériejednobunkové, prokaryotické mikroorganizmy, čiže nemajú bunkové jadro. Väčšina baktérií dosahuje dĺžku 0,5–10 mikrometrov.
Prokaryoty majú dve hlavné skupiny: baktérie a archeóny. Baktérie v užšom zmysle znamenajú iba eubaktérie. Predkovia dnes žijúcich baktérií sa na Zemi objavili už pred 3,5 miliardami rokov. Baktérie sú kozmopolitné organizmy, takže im vyhovujú takmer všetky environmentálne podmienky. Rozmnožujú sa najmä nepohlavne, priečnym delením.

Stavba

Základom baktériovej bunky je cytoplazma. V nej sa nachádza kruhová bakteriálna DNA, ktorá je pripojená k cytoplazmatickej membráne. K bakteriálnej DNA sú pripojené iba tie bielkoviny, ktoré sa podieľajú na replikácii a transkripcii. Históny, ktoré spolu s DNA vedia vytvoriť nukleozóm, nie sú v baktériách prítomné.

V cytoplazme nájdeme aj krátke, prstencové DNA molekuly, nazývané ako plazmidy, sú však fyzicky aj funkčne oddelené od bakteriálnej DNA.
Takmer všetky baktérie sú zvonku ohraničené bunkovou stenou. Bunková stena dáva bunke tvar a zabezpečuje jej ochranu. Väčšina baktérií má na svojom vonkajšom povrchu kratšie alebo dlhšie rúrkovité útvary, napríklad cílie, pilusy a bičíky.

Tvar

Baktérie môžeme identifikovať podľa ich tvaru. Koky s guľovitým tvarom sa môžu vyskytovať osamote, vo dvojiciach, reťaziach alebo zhlukoch. Môžu to byť isté baktérie spôsobujúce hnisavé infekcie, zápal pľúc a kvapavku.
Baktérie s valcovitým tvarombacily. Bacily môžu byť neškodné, ako napríklad niektoré druhy mliečnych baktérií, ktoré sa používajú v mliekarenskom priemysle; ale mnohé z nich spôsobujú aj choroby, ako napríklad patogény moru, tbc, salmonelózy a tetanu. Baktériou je aj Escherichia coli, ktorá sa bežne vyskytuje v ľudských črevách. Baktérie so špirálovitým tvarom spôsobujú napríklad syfilis, lymskú boreliózu a leptospirózu. Spirochéty majú špirálovitý tvar a sú veľmi pružné. Niektoré baktérie - ako napríklad Vibrio cholerae - sa podobajú na čiarku, ktorú používame v písanom texte, kým iné - napríklad Corynebacterium diphteriae - pripomínajú kyjak.

Bunková stena

Bunková stena baktérií je odolná, pevná štruktúra, ktorú tvorí peptidoglykán. Peptidoglykán je polysacharid zložený z N-acetylglukozamínu a kyseliny N-acetylmurámovej, ktoré sa striedajú v dlhých reťazcoch a spojené sú peptidmi.
V laboratóriách sa k baktériám pridáva farbivo, aby sa rozlíšili baktérie, ktoré majú vonkajšiu lipidovú membránu. Táto metóda je farbenie podľa Grama.
Baktérie s hrubou peptidoglykánovou vrstvou sa zafarbia na tmavomodro, to sú Gram-pozitívne baktérie. Baktérie s tenšou peptidoglykánovou vrstvou a vonkajšou lipidovou vrstvou sa zafarbia na ružovo, to sú Gram-negatívne baktérie. Toto rozlíšenie je dôležité kvôli tomu, že tieto dva typy baktérií reagujú rozlične na antibiotiká, a preto liečba infekcií spôsobených rôznymi baktériami si vyžaduje rôzne antibiotiká.

Bičík

Viaceré bakteriálne kmene majú bičík Bakteriálna bunka môže mať od jedného až do tridsať bičíkov. Úlohou bičíka je zabezpečovanie pohybu vo vodnom prostredí v tele človeka alebo zvieraťa.
Bičík má tri hlavné časti: bazálne telo, háčik a filament. Bazálne telo, čiže motor bičíka je umiestnený v bunkovej stene baktérie. V jeho strede sa nachádza palička, ktorá je pripojená k háčiku. Okolo paličky sú prstence, ktoré stabilizujú a otáčajú paličku. Filament, ktorý je najväčšou časťou bičíka, tvoria flagelínové bielkoviny. Filament sa pohybuje ako špirálová skrutka a tento pohyb vytvára posúvajúcu silu. Rotačný pohyb poháňa migrácia protónov, ktorá vzniká kvôli rozdielu koncentrácie protónov medzi vnútrom bakteriálnej bunky a vonkajším prostredím. Táto sila umožňuje bičíku, aby sa za sekundu otočil aj niekoľko stokrát.

Plazmid

Dĺžka plazmidov sa zadáva v kilobázových pároch (kbp). Ich dĺžka je rôzna, pohybuje sa medzi 1-200 kbp. Sú nositeľmi takých génov, ktoré za normálnych podmienok nie sú životne dôležité. Existujú však aj plazmidy, ktoré sú prospešné pre baktériu. Sú to plazmidy, ktoré sú nositeľmi génov antiobiotickej rezistencie alebo génov bakteriálnych toxínov. Plazmidy sa dokážu samostatne deliť a rozšíriť sa aj medzi nepríbuznými druhmi. Tento proces sa nazýva horizontálnym prenosom génov.

Puzdro a slizovitá vrstva

Bunková stena niektorých baktérií je obklopená aj pevnou alebo slizovitou štruktúrou. Ak má kompaktnú stavbu, nazýva sa puzdrom alebo kapsulou. Ak má voľnejšiu štruktúru, nazýva sa slizom. Baktérie sa pomocou nich maskujú pred imunitným systémom alebo pripájajú k povrchu.
Existujú aj baktérie, ktoré v nepriaznivých podmienkach vytvárajú veľmi odolnú štruktúru, tzv. endospóru. Takýmito baktériami sú napríklad baktérie Clostridium, ktoré majú tvar tyčiniek a Bacillus.

Rozprávanie

Baktérie sú jednobunkové, prokaryotické organizmy. Sú to kozmopolitné organizmy, takže im vyhovujú takmer všetky environmentálne podmienky. Väčšina baktérií meria iba niekoľko mikrometrov.

Bunka baktérie je zvonku pokrytá bunkovou stenou, na povrchu ktorej môžeme nájsť cílie, pilusy a bičíky. Najväčšiu časť bunky tvorí cytoplazma, ktorú ohraničuje bunková membrána. Cytoplazma obsahuje kruhovú bakteriálnu DNA a od nej fyzicky aj funkčne oddelené krátke, prstencové DNA molekuly, tzv. plazmidy.

Podľa tvaru rozoznávame niekoľko typov baktérií. Baktérie s guľovitým tvarom sú koky. Koky sa môžu vyskytovať osamote, vo dvojiciach, reťaziach alebo zhlukoch. Ku kokom patria isté baktérie spôsobujúce hnisavé infekcie, zápal pľúc a kvapavku.
Baktérie s valcovitým tvarombacily. Bacily môžu byť neškodné, ako napríklad niektoré druhy mliečnych baktérií, ktoré sa používajú v mliekarenskom priemysle; ale mnohé z nich spôsobujú aj choroby, ako napríklad patogény moru, tbc, salmonelózy a tetanu. K baktériám so špirálovitým tvarom patria baktérie, ktoré spôsobujú syfilis, lymskú boreliózu a leptospirózu. Niektoré baktérie - ako napríklad Vibrio cholerae spôsobujúce choleru - sa podobajú na čiarku, ktorú používame v písanom texte, kým iné - napríklad Corynebacterium diphteriae, patogén záškrtu - pripomínajú kyjak.

Baktérie môžeme deliť aj podľa reakcie ich bunkovej steny na farbenie podľa Grama. Baktérie, ktoré majú bunkovú stenu s tenšou peptidoglykánovou vrstvou a obsahujú aj vonkajšiu lipidovú vrstvu sa zafarbia na ružovo, to sú Gram-negatívne baktérie. Baktérie s hrubou peptidoglykánovou vrstvou sa zafarbia na tmavomodro, to sú Gram-pozitívne baktérie.

Viaceré bakteriálne kmene majú bičík, úlohou ktorého je zabezpečiť pohyb bakteriálnej bunky. Filament, ktorý je najväčšou časťou bičíka, tvoria flagelínové bielkoviny. Filament sa pohybuje ako špirálová skrutka a tento pohyb vytvára posúvajúcu silu, ktorá je potrebná pre pohyb baktérie.

Bunková stena niektorých baktérií je obklopená aj pevnou alebo slizovitou štruktúrou, pomocou ktorých sa baktéria maskuje pred imunitným systémom alebo pripája k povrchu.

Súvisiace extra

Stavba prokaryotických a eukaryotických buniek

Existujú dva základné typy buniek: prokaryotické a eukaryotické bunky.

Koenzým A

Koenzým je pri jednotlivých reakciách enzýmov, koenzym zabezbečujúci acetylové skupiny.

Aká veľká je baktéria?

V tejto lekcii sa dozviete o stavbe, delení baktérií a úlohách, ktoré zohrávajú v našom...

NAD, NADP, NADPH

NAD je koenzým, ktorý hrá dôležitú úlohu najmä pri katabolických procesoch pričom NADP je...

Mitóza

Mitóza je proces, pri ktorom sa eukaryotická bunka delí do dvoch buniek a počet...

Chlorofyl

Chlorofyl je zelené farbivo nájdené v rastlinách, ktoré hrá dôležitú úlohu pri fotosyntéze.

Added to your cart.